láska

4. april 2018 at 23:09 | Alie
ležím uprostred tmy a rozmýšľam
či existuje niečo čo mi dá odvahu
ak viem, že by si chcel,
viem, že by si sa usmial a
možno
povedal áno a
možno
ma nechcal a jediná viem ako veľa to nechal bude obnášať
ak by
už k tomu malo dojsť
 

šťastný nový rok

31. december 2017 at 22:45 | Alie
currently som opitá v svojej izbe na posteli a idem si čítať
a počúvam pink floyd
a asi si pojdem po další pohár
aby som sa zas zavreka
a mohla sa smiať na memes
čawesque

noc

4. december 2017 at 22:44 | Alie
niekedy ma to prekvapi a zarazi;
aky je rozdiel medzi mojou hlavou a realitou a ako velmi daleko svojim snom dovolimem kvitnúť;
prerastat do reálneho zivota a oberať ma o pozornost
ale sialene sa mi zapáčila myšlienka ze sny a myslienky su realnejsie ako hmotne statky;
jednoducho preto, ze nemôžu byt znicene, kým je člvek nazive.

ak by vás to zaujimalo; som práve niekde vo východnom nemecku
a počúvam cage the elephant
a píšem si o mojej láske
lebo na ostatne odmietam mysliet
svietia zelene svetla
green lights
 


vesmír a tak

25. november 2017 at 12:44 | Alie
Toto bude trošku iný článok od tých, ktoré sa tu objavujú bežne, ale akurát sa učím na test z filozofie a čítala som text, kt. napísal nejaký Thomas Aquinas, aka. kresťsky orientovaný filozof z 13. storočia.
Keď som si včera tento text z edu page stiahla, vytlačila a prečítala nadpis "These 5 ways lead to the existence of God", neodolala som a ceruzkou zaň dopísala "lol nah".

Dnes som sa dostala k jeho čítaniu a znepokojil ma natoľko, že som to "lol nah" vygumovala. (Pripájam link, kde je to zjednodušene vysvetlené, slovensky som to bohužiaľ nenašla).

Idem písať len o prvých dvoch argumentoch, pretože tie ma znepokojili najviac, kvôli tomu, že ostatné som bola schopná vyvrátiť. Oba hovoria podľa mňa o tom istom - že každý pohyb/ skutok je ovplyvnený tým predchádzajúcim a tak to ide aj do nekonečna. Thomas tvrdí, že na to, aby bol spôsobený ten primárny pohyb je však potrebná akási "ruka Boha", ktorá by toto všetko dala do pohybu a začala celú túto reťazovú reakciu.
Do dnešného dňa som verila v teóriu ktorej názov síce nepoznám, ale hovorí o tom, že čas je len koncept vytvorený nami a v skutočnosti tu vesmír je, stále bol a vždy bude. Opierala som sa o môj obľúbený fyzikálny zákon- Zákon o zachovaní energie, ktorý hovorí o tom, že energia nemôže byť vytvorená ani zničená, len transformovaná. K tejto teórii som si počas pár rokov vytvorila takmer poetický vzťah, pretože som sa vždy pri počúvaní cudzích hádkach o vzniku vesmíru v hlave myslievala "we are just (two) lost souls swimming in a fish bowl..." čo (by) bola nádherá metafora na celý náš vesmír.
AVŠAK tento článok podnietil moje dalšie googlenie tejto problematiky a tak bola moja krehká umelecká duša dnes ráno vystavená mnohým dlhým scientific slovám a argumentom. A eventuálne som našla dve veci ktoré mi môj krásny svet (ne)vedomosti naštrbili: 1. vo vesmíre sme ešte nespozorovali objekt starší ako 3.7 miliárd rokov, napriek tomu, že bolo pozorovaných mnoho objektov práve takto starých a po 2. vesmír sa zväčšuje čím dalej viac.
Druhý argument by moja teoria ešte zvládla, to že sa vesmír zväčšuje a zmenšuje totiž neznamená, že musel vzniknúť a zaniknúť, aj veci v nom sa zmenšujú a zväčšujú pri zmenách napr. teploty alebo tlaku alebo bohviečoho. Avšak ako si mám vysvetliť fakt, že napriek tomu, že sme identifikovali mnoho šutrov práve 3.7 mil. rokov starých, nikdy sme nenašli nejaký starší? kam zmizli? pravdepodobnosť, že sa k nám len nepriblížili je šialene mizivá...

Avšak ak čisto hypoteticky predpokladáme, že Boh existuje, znamená to, že je tiež "niečo". A pokiaľ by bol Big Bang teória vážne pravdivá a svet by vznikol z nejakej energie, nie je jediným možným vysvetlením (teda pokiaľ stále predpokladáme že je môj zákon o zachovaní energie pravdivý) to, že energia z ktoej vznikol je vlastne Boh a tým pádom je Boh všetko a potom Boh = Vesmír?

Neznamelo by to však i to, že vesmír je len energia ktorej mylne dávame meno Boh?

Možno to záleží od toho, či táto energia disponuje i akousi vlastnou inteligenciou/intelektom. Ak áno, mohla by byť nazývaná Bohom, ak nie bola by len akousi časťou neživej prírody....????

večery a úvaha o živote

24. november 2017 at 23:31 | Alie
čaj s mliekom chutí akosi podivne
a so mňa sa stala psychologická poradňa
rozoberajúca cudzie životy
a skladajúca ten vlastný
keď vypisujem iným a prosím o najlepšie mienené rady
*
nechcem mudrovať, ale deti, musíme zastaviť
pretože známky sú čísla a vymeškané hodiny väčšie čísla ale vážne sa nič nestane, ak sa nedostaneš práve v ten rok na práve vysokú školu. nič sa nestane ak sa nedostaneš na vysokú školu. ani ak si v lete nenájdeš prácu. resp. sa niečo stane. ale nič strašné.
čo bude strašné bude, ak budeš lipnúť na presvedčení, že nerobíš, čo je správne a ubližovať tým svojej psychike až natoľko, že upadneš do depresie. a jedna psychiatrička mi povedala, že človek v depresii je schopný využívať svoj intelekt len na 70% a ja som jej neverila, ale spomenula som si na to o rok neskôr, ked som nechápala, ako som zrazu schopná zapamätať si toľko kombinácii čísel naraz a moje známky sa začali zlepšovať akoby len tak....bez toho aby som nad knihami trávila viac času.
neviem, ako sa dostať z depresie, niekto sa s tým potlka cely život, mňa opustila a navštevuje ma už len zriedkavo. nemyslím , že na to existuje nejaký univerzálny kľúč, ale čo som urobila ja a pomohlo mi to, bolo, že som dala svoje psychické zdravie na prvé miesto. asi 1x v živote. nešla do školy ak mi bolo príliš smutno. neučila sa na test pretože som už bola unavená a chcela ísť spať. alebo som len šla na kávu v den kedy som mala kopu povinností.
niekto to môže odsúdiť ako nerozvážne, ba jednoducho hlúpe.
miestami som sama mala pocit, akoby som si tým správaním len rúcala svoju budúcnosť.
ale okrem tých pätiek a výčitiek mi odmenou bolo aj psychické zdravie.
a prišlo to tak nečakane. niekedy medzi tým ako ma začali opúšťať výčitky z mojej prokrastinácii ktorú by som možno vážne mala začať volať terapiou (ok to je preknané ale kávičkovanie mi fakt pomohlo viac ako sedenie nad knihami). zo začiatku to bolo čudné. ako človek, ktorý bol od 12 v konštantnom strese som absolútne nechápala, čo je to ten ľahký pocit. tak som to začala volať. tá sloboda. priestor na dýchanie. zrazu som videla veľa možností. veľa ciest ktorými môj život môže ísť. a mala som chuť robiť veci, ktoré mi už roky nespôsobovali tak intenzívne potešenie. maľovať. čítať. písať. dokonca sa učiť do školy.... a zrazu to bolo tak ľahké. všetko si zapamätať. googliť si dodatočné informácie k učivu na test, lebo ma to proste zaujalo. kresliť do noci. a bože. výsledky prišli. nemám samé jednotky, ale toto je prvý polrok od 7. triedy, kedy na vysvedčení pravdepodobne nebudem mať trojku. akoby na tom záležalo. nezáleží na tom. len to proste tak pravdepodobne vyjde. a to už o to ani nestojím...



...len škoda, že ľudia sa boja len tak vykašľať na svoje "povinnosti"
nie sú to povinnosti
a vážne nechcem vyznievať ako nejaký motivačný speaker, len viem, že veľa ľudí v mojom okolí má podobné problémy ako som mávala ja a práve mi o tom nezávisle od seba píšu dve dievčatá, tak som tu napísala to, čo som napísala im a ak to pomôže aspoň 1 osobe, tak to za to stálo.

sobotné ráno

17. november 2017 at 10:29 | Alie
"skús si pustiť svoju obľúbenú hudbu a píš"
pustila som si Boba Dylana.
chuť vypitej kávy v ústach ma odrádza od umývania zubov
pomaličky, ale fakt pomaličky si čítam všetky články tu publikované a tie pre mňa najkrajšie/najdôležitejšie presúvam na blogsopot. som ešte len v júli 2016, ale keď to dokončím (ak to dokončím) tak vám tu hodím link a budem sa už spovedať len tam.
môj život sa veľmi zmenil. ako teda tie články čítam. ale zas, akoby sa mohol nezmeniť, je to už vyše roka. od niektorých udalostí i dva roky.

práve som na svojom ucas účte. nie je to desivé? riešiť univerzitu 2 roky predtým ako tam nastúpim? neviem ani čo bude zajtra. bojím sa života. bojím sa faktu, že nemám plán B. bojím sa strachu. všetdnosti. neúspechu. hah moje slová boli že nás naše neúspechy posúvaju vpred omnoho väčšmi než naše úspechy. haha. neviem, či im verím.
bojím sa, že toto nie je správna cesta.
avšak čokoľvek iné by len denne znásilňovalo moju dušu.
podstatu.
ale nerobí presne to i tento chorobný strach z budúcnosti?
prečo si vlastne myslím, že potom bude lepšie?
potrebujem prácu.
potrebujem vlastného Roberta Mapplethorpea (ale straight).
potrebujem čítať francúzsku poéziu
a objatie

potrebujem objatie

mám ťa rada

19. october 2017 at 17:49 | Alie
múr medzi ja a ty
a bojím sa do neho udieť
mám strach sa k nemu priblížiť
pretože v mojej hlave sa ponáša na trojmetrový elektrinou nabitý plot
daj mi silu
daj mi toľko lásky, že sa nebudem báť
povedať
ahoj

vôľa žiť?

7. october 2017 at 14:19 | Alie
je to vôbec vôľa žiť?
alebo skôr povinnosť voči tým, čo nás milujú
(alebo voči nám samým)
nie je to viac výsledkom naších reflexov, pudov a podvedomia ako lásky k bytiu ako takému?

samozrejme, vždy je tu možnosť samovraždy, ale kedže naše podvedomie nám túto myšlienku neustále akosi neschvaľuje, tak sme jednoducho biologicky naprogramovaní žiť. za každú cenu si svoj život chrániť. utekať pred veľkým psom ktorý nás naháňa hore dedinou. pozerať sa na samovraždu ako na niečo vzdialené, niečo čo nemôžme, na čo nemáme právo (toto až tak dokonale neplatí pri psychicky chorých ľudoch).
boli sme obdarení vysokým prahom na bolesť, čo nás tiež dokonale dokáže zachrániť pred neplánovaným usmrtením.
strach a bolesť. tie najprimárnejšie reflexy. jednoducho naša psychika a fyzika v tomto tak perfektne spolupracujú, len aby nás uchránili.
náš drahý život.

ale potom otázka znie: je na život potrebná vôľa?
podľa mňa je skôr na sebausmrtenie potrebný boj.



(nemôžem uveriť, že som po 1000 rokoch napísala článok na tému týždňa)

snáď sa tu o pár rokov vrátim a opravím si gramatické chyby

6. october 2017 at 20:18 | Alie |  poetry?
la tristesse n'est pas toujours poétique
pour s'adapter d'rangée dans un best-seller
et les bons jours ont toujours une fin (c'est pourquoi ils me font tellement peur)
les pensées avantage moi
porquoi je ne est pas comme lui?
(trés pathétique comme j'ai toujours pensée á toi comme le même)
quelques jours il me semble qu'il y a une flaque entre nous
mais certaines jours, c'est une grande mer
pourquoi est-ce que le cliché de crier je t'aime en français?

pourquoi as tu coupé tes cheveux, tu enfoiré!!!!!

zbožné želania

5. october 2017 at 22:38 | Alie
dúfam, že sex vo vani nie je az tak nepríjemný a bolestivý, ako písali v bravíčku.
a že vieš kto som a máš ma aspon trošku rád.
a že severná kórea nezaútočí na ameriku
ani naopak

a zas o tom istom

20. september 2017 at 20:21 | Alie
...o tom ako na teba myslím teraz, keď mi do ľavého ucha cez slúchadko prúdia prvé tóny A Momentary Lapse Of Reason.
O láske, ktorá je tak trošku čudná, pretože vás robí slepými a zraniteľnými, čo vôbec nie sú pozitívne vlastnosti. A paradoxne sa o nej napísalo toľko nádherných básni.
Ale už viac nemám ťaživý pocit na hrudi.
Už sa nebojím chodiť po škole, aby som ich spolu náhodou nezočila. (Patetická.)
Už roky som sa nemodlievala, ale teraz akosi zas začínam.
Začínam sa modliť a začínam fajčiť.
Je to trošku čudné.
Keď som sa modlievala ako malá, bolo to zo zvyku. Odrieknutie pár naspamat zapamätaných veršov. Teraz celkom neviem ako sa modliť. Ku komu? Kto ma chce počúvať. Kto mi chce takto nezištne pomôcť? Alebo ak nie nezištne, čo vôbec chce za odmenu? Čo som schopná ponúknuť tým/tomu?, čo kraľuje/u? životu?
nábožensriev sú stovky a ako mám vediet, ci vobec jedno z nich to má správne.
Ako?

Ľúbim ťa a chcem ti to povedať.
Chcem sa s tebou rozprávať.
Preliesť ten múr medzi nami.
Stenu ktorú si si okolo seba postavil.
Chcem ťa poznať,
vidieť, kým si.
Chcem to, o čom bolo to štvorveršie v poslednom článku
a možno trochu viac,
Chcem lásku, ktoru dokážem prijať

Ale čo viem dať?
Neviem, nič poriadne
len tu lásku
( ešte pravidelný sex a sľub, že občas za kávu zaplatím ja)

23/8/17

23. august 2017 at 14:55 | Alie |  poetry?
budeš so mnou ráno fajčiť prvú cigaretu?

nahý na balkóne
s trasúcimi sa rukami,
horkou kávou na stole
a pink floyd(om) hrajúcim v pozadí?

ja versus ty

29. june 2017 at 17:43 | Alie
inšpirované českým básnikom s vydanou knihou ktorá mala porátané a vypísané slová

som s tebou 955 dní
22913 hodín - počítala som ich
a vrátane víkendov a prázdnin
a medzitým som sa naučila trošku francúzsky
a vyfajčila 17 cigariet,
vypila 6 litrov vína
počítala ale nespočítala všetky stoličky u nás doma (je ich niečo okolo 12)
šla na 3 koncerty the 1975
kúpila si 4 páry a jeden kus ponožiek
dvojo šiat a dve sukňe
i rúže boli dva
ležala s tromi chlapcami a jedným dievčaťom, tým spôsobom, avšak mysliac na teba
odbalila jeden balíček kondómov,...
jedenkrát som nepozerala hviezdy sama
a 500-krát si umyla vlasy,
a raz počula robbers naživo...

A ty
ty si jedenkrát pobozkal dievča
a zlomil mi tým srdce

somebody else

22. june 2017 at 20:19 | Alie
neviem ťa prestať ľúbiť.
aj keby si mal miliony iných, ako by som mohla?!
ako ta mam nelubit ked ta vidím denne?
ked mi je denne pripomínané, prečo to tak cítim?!
ked vidím tvoju tvár
počujem tvoj hlas
a uvedomujem si kým si (si ako tá jediná puzzle ktorá by ma vedela urobit kompletným obrazom, neviem si predstaviť chcieť iného, ako sa to robi?!)
ako zaujato čítaš
ako sa červenáš od smiechu;....
je to krásne a chcem aby mi teraz tiekli slzy z očí,
lebo ty už niekoho máš, lebo nie si len tak
sám
lebo teraz patríš inej
budem vás vídavať
ako jej stískaš ruku
ako má, čo som vždy chcela...

a ja by som to ´mozno aj zvládala lepšie,
ak by som sa nemusela tváriť,
že to nevudím

primálo

20. june 2017 at 22:34 | Alie
koža
je hebká, teplá
a
moje oči
sa nenávratne strácajú v bedodných diaľach tých tvojich,
v hĺbke s nádydhom ilúzie o nekonečnosti dní, ktorá je len nereálna
a nič viac netreba dodať
lebo viem, ze cas plynie ako zbierajúce sa zrnká pieska, či voda tečúca v horskom potoku
áno, ja viem.
ale čo mám robit, ak vsetko co vždy budem som len ja?

nechem vidiet ake to je

9. june 2017 at 15:31 | Alie
povedzte mi to už niekto prosím túžim po tom, stojím tu a čakám na tie slová som zraniteľnejšia ako kedykoľvek predtým lebo ja to už chvíľu viem len mi to povedzte nahlas budem stáť čakám moje oči nevedia plakať budem len stáť lebo som vyčerpaná jediný spôsob ako sa cez to preniesť je to počuť a vidieť tak prosím povedzte mi to už chcem to vedieť vidieť tak jasne nech už konečne môžem začať naozaj trpieť

dvadsiaty tretí máj, dvetisícsedemnásť

23. may 2017 at 18:59 | Alie
neviem čo robiť
len,
že ma opantáva strach
silno, akoby bol tým správnym pocitom, vyjadrujúcim, čo cítim, ale ja viem, že hovno, takto to nie je, že to nie je strach, nemala by som cítiť strach
hlbohý smútok je oveľa vhodnejší. nielenže znie patetickejšie a smutnoromantickejšie, ale ešte je to aj viac tru (mindblowing).a preto vždy ked somopitá, píšem o tebe: bolí ma sa pozerať na tvoju ruku, či náhodou nestíska jej, je to ako hádzanie mince, len bez percentilu, ale tá nádej, že nie, tá zostáva rovnakaá (prosím, len to nie).
nie je ťažké zlomiť mi srdce, vážne by stačilo len stisnúť jej ruku. dotknúť sa jej, o ako som bola ráno šťastná a teraz pijem víno z fľašky, pila som v nádeji, že mi to pomože, ale len na chvíľu (stála za to?) teraz sa utápam v rovnakom ak nie väčšom smútku ako dovtedy, jedine moja schopnosť triafať správne písmenka a rozmýšľať je horšia (kinda klamem, lately už ani nie som schopná písať bez alkoholu, fakt. a preto aj ked je to rozhádzané, aspon to viem dať tu, moja triezva myseľ funguje úplne naopak, rozmýšľa priamo, ale nevie sa vyjadriť). A ČO MA PO KOMOLENÍ SLOV, DÁM SI EŠTE GLG A snád si to už ani neuvedomín.
Bolíš ma, bolí ma srdce v tom romantickom slova zmysle a už sA ANi nemôžem napiť, lebo sa bojím PRERUŠUJEM VETU, PRÁVE SOM SA NAPILA, VDAKA TI BOŽE, ZRAZU EXISTUJEŠ!
žiarlim na každého, čo s tebou trávi čas, ale na baby tisíckrát viac lebo som white straight european girl a predpokladam že si hetero SHAME ON ME a bolíš ma, prečo to nefunguje, už som to zvečnila milionkrát a stále to mám v hrudi.
(ak by sa moje písanie malo volať, je to impresionizmus)

ľúbim ťa tak, že píšem dlhé články (akoby to práve na nich stálo), bolí ma chrbát a moja hlava sa hmlí, ale nedokážem prestať, potrebujem vedieť, čo k nej cítiš, či ju miluješ, lebo ak áno zlomíš mi srdce a ja som ešte nemala zlomené srdce. som asi z mála a neviem čo čakať, neviem čo potom robiť, rezať si kožu a dezinfikovať si ju slzami, ja neviem, čo je správne, možno veľa piť, ale to robím už teraz a N E V I E M !!!!!!!
som idiot a nekonečne shallow, ale bojím sa zajtrajška, lebo veci, čo som brala ako samozrejmé sú zrazu akoby akosi podlomené?! a ja strácam istoty, len túžim vrátiť čas a prežiť to nič čo medzi nami bolo ešte raz (oh to sa mi páči, note to myself: ked budeš triezva prečítaj si to ešte raz).

ako tu mám teda napísať, že ťa ľúbim? aké zvoliť slová ak môj mozog nedokáže fungovať a už teraz si neviem spomenúť o čom hovoril predchádzajúci odsek? ako to mám len tak napísať päťdesiatkrát za sebou ľúbim ťa ľúbim ťa ľúbim ťa ľúbim bez toho aby na klávesnicu padlo toľko slz, že notebook skrachuje? ako vôbec niečo také človeku povieš? ak si mu doteraz nedaroval ani slovo. ako to vôbec písmená dokážu pochopiť, ovládnuť ten najsprávnejší kontext aby ti to povedali. a aj keby. opantáva ma ten všademilionkrátspomínany strach že nebudem pochopená, ale vysmiata. takže tu ležím. píšem ľúbim ťa. zas. a dúfam, že to raz uvidíš, nie tento článok, ale moju lásku k tebe. a nebudeš potrebovať daľšie slová, len tie dva: ĽÚBIM ŤA a nezačneš sa smiať, ale bude to správne, budeš presne chápať, ako to myslím, pretože to bude skutočné.
nemôžem začať veriť tomu že nebude
pre vlastné dobro, lebo by som si ublížila a už len tým že kvôli tebe pijem a plačem sa na mňa hnevá dosť.
s láskou,
A.

patetická

16. may 2017 at 20:23 | Alie
mrahy pohlcujú nebo
plameň sviečky sa chveje i v bezvetrí
opisujem miestnosť a zároveň seba
trošku vzduchu a zhasne
bojím sa o teba

plány

8. may 2017 at 0:02 | Alie
minule som som si sama objednala víno v bare.
ako socka ale prvýkrát v živote.
síce som sa hanbila ako kôň (? :D) ale stálo to za to.
pár dni na to som pila zas
a teraz nechcem robiť nič iné
asi sa stanem full-time alkoholikom
lebo čo iné mi zostáva
ak som tak kurva filozofická?!

precit to

26. april 2017 at 21:02 | Alie
milý blogisku,
mym vysokú dvojku
cerstvych 18
5 dni
ale za 5 dni sa mi skazil syr
takze mozno ani ta 18tka uz nie je čerstvá
prave mi laska rozopina rozporok
urobim z tohoto článku porno?

(to laska je človek ne metafora na to ze masturbujem)

Next articles


Where to go next