sobotné ráno

Friday at 10:29 | Alie
"skús si pustiť svoju obľúbenú hudbu a píš"
pustila som si Boba Dylana.
chuť vypitej kávy v ústach ma odrádza od umývania zubov
pomaličky, ale fakt pomaličky si čítam všetky články tu publikované a tie pre mňa najkrajšie/najdôležitejšie presúvam na blogsopot. som ešte len v júli 2016, ale keď to dokončím (ak to dokončím) tak vám tu hodím link a budem sa už spovedať len tam.
môj život sa veľmi zmenil. ako teda tie články čítam. ale zas, akoby sa mohol nezmeniť, je to už vyše roka. od niektorých udalostí i dva roky.

práve som na svojom ucas účte. nie je to desivé? riešiť univerzitu 2 roky predtým ako tam nastúpim? neviem ani čo bude zajtra. bojím sa života. bojím sa faktu, že nemám plán B. bojím sa strachu. všetdnosti. neúspechu. hah moje slová boli že nás naše neúspechy posúvaju vpred omnoho väčšmi než naše úspechy. haha. neviem, či im verím.
bojím sa, že toto nie je správna cesta.
avšak čokoľvek iné by len denne znásilňovalo moju dušu.
podstatu.
ale nerobí presne to i tento chorobný strach z budúcnosti?
prečo si vlastne myslím, že potom bude lepšie?
potrebujem prácu.
potrebujem vlastného Roberta Mapplethorpea (ale straight).
potrebujem čítať francúzsku poéziu
a objatie

potrebujem objatie
 

mám ťa rada

19. october 2017 at 17:49 | Alie
múr medzi ja a ty
a bojím sa do neho udieť
mám strach sa k nemu priblížiť
pretože v mojej hlave sa ponáša na trojmetrový elektrinou nabitý plot
daj mi silu
daj mi toľko lásky, že sa nebudem báť
povedať
ahoj

vôľa žiť?

7. october 2017 at 14:19 | Alie
je to vôbec vôľa žiť?
alebo skôr povinnosť voči tým, čo nás milujú
(alebo voči nám samým)
nie je to viac výsledkom naších reflexov, pudov a podvedomia ako lásky k bytiu ako takému?

samozrejme, vždy je tu možnosť samovraždy, ale kedže naše podvedomie nám túto myšlienku neustále akosi neschvaľuje, tak sme jednoducho biologicky naprogramovaní žiť. za každú cenu si svoj život chrániť. utekať pred veľkým psom ktorý nás naháňa hore dedinou. pozerať sa na samovraždu ako na niečo vzdialené, niečo čo nemôžme, na čo nemáme právo (toto až tak dokonale neplatí pri psychicky chorých ľudoch).
boli sme obdarení vysokým prahom na bolesť, čo nás tiež dokonale dokáže zachrániť pred neplánovaným usmrtením.
strach a bolesť. tie najprimárnejšie reflexy. jednoducho naša psychika a fyzika v tomto tak perfektne spolupracujú, len aby nás uchránili.
náš drahý život.

ale potom otázka znie: je na život potrebná vôľa?
podľa mňa je skôr na sebausmrtenie potrebný boj.



(nemôžem uveriť, že som po 1000 rokoch napísala článok na tému týždňa)
 


snáď sa tu o pár rokov vrátim a opravím si gramatické chyby

6. october 2017 at 20:18 | Alie |  poetry?
la tristesse n'est pas toujours poétique
pour s'adapter d'rangée dans un best-seller
et les bons jours ont toujours une fin (c'est pourquoi ils me font tellement peur)
les pensées avantage moi
porquoi je ne est pas comme lui?
(trés pathétique comme j'ai toujours pensée á toi comme le même)
quelques jours il me semble qu'il y a une flaque entre nous
mais certaines jours, c'est une grande mer
pourquoi est-ce que le cliché de crier je t'aime en français?

pourquoi as tu coupé tes cheveux, tu enfoiré!!!!!

zbožné želania

5. october 2017 at 22:38 | Alie
dúfam, že sex vo vani nie je az tak nepríjemný a bolestivý, ako písali v bravíčku.
a že vieš kto som a máš ma aspon trošku rád.
a že severná kórea nezaútočí na ameriku
ani naopak

a zas o tom istom

20. september 2017 at 20:21 | Alie
...o tom ako na teba myslím teraz, keď mi do ľavého ucha cez slúchadko prúdia prvé tóny A Momentary Lapse Of Reason.
O láske, ktorá je tak trošku čudná, pretože vás robí slepými a zraniteľnými, čo vôbec nie sú pozitívne vlastnosti. A paradoxne sa o nej napísalo toľko nádherných básni.
Ale už viac nemám ťaživý pocit na hrudi.
Už sa nebojím chodiť po škole, aby som ich spolu náhodou nezočila. (Patetická.)
Už roky som sa nemodlievala, ale teraz akosi zas začínam.
Začínam sa modliť a začínam fajčiť.
Je to trošku čudné.
Keď som sa modlievala ako malá, bolo to zo zvyku. Odrieknutie pár naspamat zapamätaných veršov. Teraz celkom neviem ako sa modliť. Ku komu? Kto ma chce počúvať. Kto mi chce takto nezištne pomôcť? Alebo ak nie nezištne, čo vôbec chce za odmenu? Čo som schopná ponúknuť tým/tomu?, čo kraľuje/u? životu?
nábožensriev sú stovky a ako mám vediet, ci vobec jedno z nich to má správne.
Ako?

Ľúbim ťa a chcem ti to povedať.
Chcem sa s tebou rozprávať.
Preliesť ten múr medzi nami.
Stenu ktorú si si okolo seba postavil.
Chcem ťa poznať,
vidieť, kým si.
Chcem to, o čom bolo to štvorveršie v poslednom článku
a možno trochu viac,
Chcem lásku, ktoru dokážem prijať

Ale čo viem dať?
Neviem, nič poriadne
len tu lásku
( ešte pravidelný sex a sľub, že občas za kávu zaplatím ja)

23/8/17

23. august 2017 at 14:55 | Alie |  poetry?
budeš so mnou ráno fajčiť prvú cigaretu?

nahý na balkóne
s trasúcimi sa rukami,
horkou kávou na stole
a pink floyd(om) hrajúcim v pozadí?

ja versus ty

29. june 2017 at 17:43 | Alie
inšpirované českým básnikom s vydanou knihou ktorá mala porátané a vypísané slová

som s tebou 955 dní
22913 hodín - počítala som ich
a vrátane víkendov a prázdnin
a medzitým som sa naučila trošku francúzsky
a vyfajčila 17 cigariet,
vypila 6 litrov vína
počítala ale nespočítala všetky stoličky u nás doma (je ich niečo okolo 12)
šla na 3 koncerty the 1975
kúpila si 4 páry a jeden kus ponožiek
dvojo šiat a dve sukňe
i rúže boli dva
ležala s tromi chlapcami a jedným dievčaťom, tým spôsobom, avšak mysliac na teba
odbalila jeden balíček kondómov,...
jedenkrát som nepozerala hviezdy sama
a 500-krát si umyla vlasy,
a raz počula robbers naživo...

A ty
ty si jedenkrát pobozkal dievča
a zlomil mi tým srdce

somebody else

22. june 2017 at 20:19 | Alie
neviem ťa prestať ľúbiť.
aj keby si mal miliony iných, ako by som mohla?!
ako ta mam nelubit ked ta vidím denne?
ked mi je denne pripomínané, prečo to tak cítim?!
ked vidím tvoju tvár
počujem tvoj hlas
a uvedomujem si kým si (si ako tá jediná puzzle ktorá by ma vedela urobit kompletným obrazom, neviem si predstaviť chcieť iného, ako sa to robi?!)
ako zaujato čítaš
ako sa červenáš od smiechu;....
je to krásne a chcem aby mi teraz tiekli slzy z očí,
lebo ty už niekoho máš, lebo nie si len tak
sám
lebo teraz patríš inej
budem vás vídavať
ako jej stískaš ruku
ako má, čo som vždy chcela...

a ja by som to ´mozno aj zvládala lepšie,
ak by som sa nemusela tváriť,
že to nevudím

primálo

20. june 2017 at 22:34 | Alie
koža
je hebká, teplá
a
moje oči
sa nenávratne strácajú v bedodných diaľach tých tvojich,
v hĺbke s nádydhom ilúzie o nekonečnosti dní, ktorá je len nereálna
a nič viac netreba dodať
lebo viem, ze cas plynie ako zbierajúce sa zrnká pieska, či voda tečúca v horskom potoku
áno, ja viem.
ale čo mám robit, ak vsetko co vždy budem som len ja?

nechem vidiet ake to je

9. june 2017 at 15:31 | Alie
povedzte mi to už niekto prosím túžim po tom, stojím tu a čakám na tie slová som zraniteľnejšia ako kedykoľvek predtým lebo ja to už chvíľu viem len mi to povedzte nahlas budem stáť čakám moje oči nevedia plakať budem len stáť lebo som vyčerpaná jediný spôsob ako sa cez to preniesť je to počuť a vidieť tak prosím povedzte mi to už chcem to vedieť vidieť tak jasne nech už konečne môžem začať naozaj trpieť

dvadsiaty tretí máj, dvetisícsedemnásť

23. may 2017 at 18:59 | Alie
neviem čo robiť
len,
že ma opantáva strach
silno, akoby bol tým správnym pocitom, vyjadrujúcim, čo cítim, ale ja viem, že hovno, takto to nie je, že to nie je strach, nemala by som cítiť strach
hlbohý smútok je oveľa vhodnejší. nielenže znie patetickejšie a smutnoromantickejšie, ale ešte je to aj viac tru (mindblowing).a preto vždy ked somopitá, píšem o tebe: bolí ma sa pozerať na tvoju ruku, či náhodou nestíska jej, je to ako hádzanie mince, len bez percentilu, ale tá nádej, že nie, tá zostáva rovnakaá (prosím, len to nie).
nie je ťažké zlomiť mi srdce, vážne by stačilo len stisnúť jej ruku. dotknúť sa jej, o ako som bola ráno šťastná a teraz pijem víno z fľašky, pila som v nádeji, že mi to pomože, ale len na chvíľu (stála za to?) teraz sa utápam v rovnakom ak nie väčšom smútku ako dovtedy, jedine moja schopnosť triafať správne písmenka a rozmýšľať je horšia (kinda klamem, lately už ani nie som schopná písať bez alkoholu, fakt. a preto aj ked je to rozhádzané, aspon to viem dať tu, moja triezva myseľ funguje úplne naopak, rozmýšľa priamo, ale nevie sa vyjadriť). A ČO MA PO KOMOLENÍ SLOV, DÁM SI EŠTE GLG A snád si to už ani neuvedomín.
Bolíš ma, bolí ma srdce v tom romantickom slova zmysle a už sA ANi nemôžem napiť, lebo sa bojím PRERUŠUJEM VETU, PRÁVE SOM SA NAPILA, VDAKA TI BOŽE, ZRAZU EXISTUJEŠ!
žiarlim na každého, čo s tebou trávi čas, ale na baby tisíckrát viac lebo som white straight european girl a predpokladam že si hetero SHAME ON ME a bolíš ma, prečo to nefunguje, už som to zvečnila milionkrát a stále to mám v hrudi.
(ak by sa moje písanie malo volať, je to impresionizmus)

ľúbim ťa tak, že píšem dlhé články (akoby to práve na nich stálo), bolí ma chrbát a moja hlava sa hmlí, ale nedokážem prestať, potrebujem vedieť, čo k nej cítiš, či ju miluješ, lebo ak áno zlomíš mi srdce a ja som ešte nemala zlomené srdce. som asi z mála a neviem čo čakať, neviem čo potom robiť, rezať si kožu a dezinfikovať si ju slzami, ja neviem, čo je správne, možno veľa piť, ale to robím už teraz a N E V I E M !!!!!!!
som idiot a nekonečne shallow, ale bojím sa zajtrajška, lebo veci, čo som brala ako samozrejmé sú zrazu akoby akosi podlomené?! a ja strácam istoty, len túžim vrátiť čas a prežiť to nič čo medzi nami bolo ešte raz (oh to sa mi páči, note to myself: ked budeš triezva prečítaj si to ešte raz).

ako tu mám teda napísať, že ťa ľúbim? aké zvoliť slová ak môj mozog nedokáže fungovať a už teraz si neviem spomenúť o čom hovoril predchádzajúci odsek? ako to mám len tak napísať päťdesiatkrát za sebou ľúbim ťa ľúbim ťa ľúbim ťa ľúbim bez toho aby na klávesnicu padlo toľko slz, že notebook skrachuje? ako vôbec niečo také človeku povieš? ak si mu doteraz nedaroval ani slovo. ako to vôbec písmená dokážu pochopiť, ovládnuť ten najsprávnejší kontext aby ti to povedali. a aj keby. opantáva ma ten všademilionkrátspomínany strach že nebudem pochopená, ale vysmiata. takže tu ležím. píšem ľúbim ťa. zas. a dúfam, že to raz uvidíš, nie tento článok, ale moju lásku k tebe. a nebudeš potrebovať daľšie slová, len tie dva: ĽÚBIM ŤA a nezačneš sa smiať, ale bude to správne, budeš presne chápať, ako to myslím, pretože to bude skutočné.
nemôžem začať veriť tomu že nebude
pre vlastné dobro, lebo by som si ublížila a už len tým že kvôli tebe pijem a plačem sa na mňa hnevá dosť.
s láskou,
A.

patetická

16. may 2017 at 20:23 | Alie
mrahy pohlcujú nebo
plameň sviečky sa chveje i v bezvetrí
opisujem miestnosť a zároveň seba
trošku vzduchu a zhasne
bojím sa o teba

plány

8. may 2017 at 0:02 | Alie
minule som som si sama objednala víno v bare.
ako socka ale prvýkrát v živote.
síce som sa hanbila ako kôň (? :D) ale stálo to za to.
pár dni na to som pila zas
a teraz nechcem robiť nič iné
asi sa stanem full-time alkoholikom
lebo čo iné mi zostáva
ak som tak kurva filozofická?!

precit to

26. april 2017 at 21:02 | Alie
milý blogisku,
mym vysokú dvojku
cerstvych 18
5 dni
ale za 5 dni sa mi skazil syr
takze mozno ani ta 18tka uz nie je čerstvá
prave mi laska rozopina rozporok
urobim z tohoto článku porno?

(to laska je človek ne metafora na to ze masturbujem)

paradox

18. march 2017 at 0:13 | Alie
chodí akoby na neho celý svet čakal
až verím že fakt čaká
čo ak čaká?!
ja sa bojím že zmeškám, viem že na mňa nik nepočká
a bývam pol hodiny skôr

zabudla som ako písať,
nepíšem lebo som si zakázala písať o tebe
a myslím že už viac neviem,
ako to zformulovať tak, aby som oklamala seba
a zároveň i po rokoch vedela, čo som tým myslela

nemala by som si zakazovať ľúbiť
a byť sama sebou
neviem dávať čiarky
dlho som svoju dušu nevyložila na oči svetu
je nahá ako vždy
dotrhaná a znásilnená
ak by ste chceli vedieť
tak to píšem prvoplánovo
a zakazujem si po sebe čítať, pretože by to nebolo to čo cítim
akoby si vedela čo cítiš
stále mám zlú pleť
a prepadám
a mám čudesné fetiše
tak hádam neprichádzam o svoju identitu
a ten paradox?
ten nemám

SCI-FI

16. march 2017 at 16:06 | Alie
Luciine prsia hojdajúce sa v povetrí
pľom
pľom
pľom
pľom
pľomt

nezabudni že sú tu dobré dni

27. february 2017 at 23:56 | Alie
mám rada dnešok
(neviem či ten článok stihnem dopísať ešte dnes, mám 8 minút)
ale to je jedno
budem mať rada včerajšok
jeho jahodovovanilkovú vôňu,
Jesseho sexualny (som strašná) hlas
teplo
telá
vlasy
ceruzky
karikatúry
straré vlaky
ostrokyslé polievky
moonlight

presne v tomto poradí
PS: po 2 rokoch a 4 mesiacoch som sa zas zaľúbila do toho istého človeka. goals

aforizmus bez vtipnej myšlienky

17. february 2017 at 19:17 | Alie
milujem ťa ako prvý sneh
ako nechutne sladkú čokoládkovú tortu
ako monetove lekná
ako decká zbožňujú pozorovanie vlakov
a ako psi utekajú za vytúženou kosťou (korisťou)
milujem ťa ako all these thing that i've done na mojom vysnívanom školskom plese
(lebo by som tancovala s tebou)
(ale späť k milovaniu)
milujem ťa ako slnko po preplakanej noci
a ako mesiac po najťahšiom dni
milujem ťa ako víno, ked ma silno ťahá z reality
a rýchlosť, keď sa bojím, že padnem

opitá

9. february 2017 at 20:49 | Alie
oh bože
opili sme sa, ako deti, skoro celú fľašku jacka
smiali sa a váľali, všetko bolo easy peasy lemon squeezy kým mi nezačal vyznávať lásku
ako toto k nikomu nikdy necítil
a ja som sa bála, za teba že povieš, čo budeš zajtra ľutovať
nechcem aby si sa cítil zle, prosím
lebo ja nie som ako iní, ja si neviem vyliať srdce len pre alkohol
ja meno toho, čo milujem nosím hlboko v sebe, a nerozdám ho hocikomu len pre akési jedy v tele
že pusť jej hudbu a opi ju
ach
kiežby
asi som ťažká "korisť"
je toho toľko,....
až je málo slov
píšem ešte kým som opitá, potom to už tak nepocítim, bojím sa
bojím sa, ako na mna bude zajtra pozerať
ja ho len nemilujem
prepáčte
necítim nič ani po polke jacka a moja hlava sa nezmení i ked nohy už nedokážu ísť rovno a hlava sa točí
možno je to prekliatie
no aspon nie som schopná nevery ak milujem

Next articles


Where to go next