what started as a daydream, faces me like a nightmare

27. july 2015 at 18:15
píšem, pretože som po asi pol roku re-objavila kapelu Joy Division a pretože prší a mám otvorené okno a konečnie von nie je dusno a vonia mi tu citronovo-pomarančová sviečka a pretože čítam krásnu knihu, suším si bylinky z čajov, chodím si po doma sama, skoronahá, tanečnými krokmi,....a zas a znova som si čítala rôzne blogy, ale tentokrát som sa po chvíľke usmiala pri myšlienke, že už aj ja mám ten svoj a tak som si ihned otvorila blog.cz a svieti mi tu modrý nápis "Nový článek" a ešte neviem o čom chcem písať ale viem že chcem niečo písať.

v poslednej dobe sa cítim tak šialene šťastná, že niekedy si od samého šťastia mám len chuť streliť pištoľkou do hlavy a zo zeme sledovať kalužku mojej krvi, ktorá sa zväčšuje, kým moje vedomie sa stráca a mizne.
prečo sa kurva cítim tak strašne tupo a prázdno?
prečo vždy úplne bezdôvodne príde nával nejakých šialených ničiacich pocitov.
človek by povedal, že to nemôže trvať navždy. že sú to len mesiace, roky, obdobie, rôzne hormony, že to všetko prejde a tá osoba bude normálne šťastná, tak ako všetci, tak ako tie self-positive baby na weheartit. nechápte ma zle- ja som šťastná. niekedy. váľam sa po zemi samým smiechom. kričím a tancujem. som plná energie. prejavujem hádam viac známok života, ako je vôbec potrebné.
áno, 3456787654 ľudí v mojom veku je na tom rovnako a horšie, super, neprežívam nič nové, dobre, som len obyčajná pubertiačka ktorej telo akosi vyplavuje priveľa divných hormonov,....
ok
tomu by som verila keby som takéto sebadestrukčné sklony nemala odmala.
nie, nerezala som sa, alebo čo, ale vždy ma fascinovala smrť viac ako život. lepšie to napísať neviem. vždy som sa pozastavila nad smrťou a hľadala tam to krásne a čarovné. a našla. život je len život. dlhý a bez zmyslu. plný povinnosti, zodpovedností, ľudí a povrchných vecí. smrť je len čierna.
milujem čiernu.
...a stále sa mi to páči. ked spadnem a odriem si ruku. bolesť. ked sa buchnem o rám stola a cítim tvoriacu sa modrinu, ked sa porežem o kúsok skla,... jeden kúsok mňa hovorí au a nadáva a ten druhý je....uspokojený. konečne. už si mi chýbala...


ok
som šialená.
nie nebojte sa, nejdem si podrezať žily toto obdobie je už hádam za nami.
ja som v pohode.
ja budem stále v pohode.
však som ta najvyhappenejšia osoba na svete.
a nechcem aby tento blog bol depresívnym podobne ako tie predošlé.
ja len, že už je toho v mojej hlave veľa tak to chcem niekde hádzať.
odpadkový kôš.
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Vic Vic | Web | 29. july 2015 at 19:59 | React

čo fetuješ? odporuč mi, pls

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement