August 2015

zoznam krásnych vecí

18. august 2015 at 2:35
túto noc asi nebudem spať
a od 20 do 26. tu nie som, idemepreč
a svet je prenádherné miesto

EDIT 18.8.2015, 10:35am : shoutout môjmu "túto noc asi nebudem spať" ked som o 3:30 zaspala ležiac pred ntb

mess

13. august 2015 at 21:00
niekto by mi mal zakázať zamýšľať sa nad životom. robím to stále, aj ked vidím, že to nikdy nikam nevedie. neviem nájsť dôvod, prečo žijem a úplne ma to ubíja. niektorí majú Boha. niektorí dokonca Bohov. niekorí žijú pre partnera, niektorí pre deti. niektorí dokonca pre umenie, pre hudbu, pre lásku k športu,...
neviem, čo je môj problém. asi nedokážem nič/nikoho milovať natoľko, aby som si povedala že pre to žijem.
žiješ pre seba. lol. ani seba nemilujem dostatočne. vlastne ani z polky dostatočne.
nežijem pre nič a ako stále tvrdím život ani nemá zmysel. pre vesmír istotne nie. a pre nás? aký má zmysel pre jednotlivca, ktorý ani netuší prečo ešte stále dýcha. len tak. nemám dôvod žiť, no nemám ani dôvod umrieť. tak tu len som. plytvám kyslíkom, vodou, jedlom, miestom, časom. pretože nič lepšie nemám na práci.
nebaví ma to takto, ale kurva, čo mám robiť?! začať meditovať? spojím sa s nadsvetom? wow okay cool. a aj keby na čo mi to všetko je? na čo mi hocičo je? čokoľvek. budem dokonalá, ako slnko ale čo z toho mám ja? čo z toho niekto má? zachránim 100 životov? aj keby? načo? zachránim 100 ľudí pred smrťou, no vlastne tým len spôsobím, že spolu so mnou bude kyslíkom, vodou, jedlom, miestom, časom,...plytvať okrem mňa daľších 100 ľudí. wau. a toto ma zas dostáva k dalšej myšlienke. existuje dobro a zlo. nemala by byť vražda dobrým skutkom? je smrť trestom alebo vykúpením? čo je vlastne dobré. požičiať ceruzku zúfalej spolužiačke. a dalej? čo to vlastne robíme?!
ja viem, že tieto moje dristy nemajú zmysel, ale aspon tu sú, aspon sa bude mať moje oniekoľkorokovstaršie ja na čom smiať
nenávidím tento neporiadok. milujem aj nenávidím. totižto, aspoň sa moja hlava nenudí, žejo. ale sakra, toto je neriešiteľné. snažím sa nájsť nejaký univerzálny vzorec na život. napríklad zákon zachovania energie. ten je uplne dokonalý a využiteľný. potrebujem dalšie dokonalé vzorce na život. niečo čo bude platiť stále. niečo na čas. lebo čas je dalšia naničdobrá, hlavumotajúca vec. alebo niečo na dobro a zlo. niečo, hocičo, čo funguje. lebo sú tu len samé nezodpovedateľné otázky. a akokoľvek rýchlo sa veda posúva dopred, k odvediam na ne sa nepribližuje.
môžte povedať, že je to sebecké, zlé, trápne, detinské. ale čo ak je najlepšie umrieť hned ako prestanete byť pre svet produktívnym. a zas. dalšia vec. produktivnym. definícia. čo je to produktivita. kedy je človek pre svet produktívnym? vedela by som vymenovať tak 10, maximálne 20 ľudí (a to počítam aj s celebritami a už mrtvymi) ktorý by to mali zostať. a tí by sa tiež dali pretriediť,...
načo toto všetko robíme? prečo sa udržiavame pri živote, prečo sa učíme, prečo robíme vôbec hocičo,... bolí ma hlava z mojich myšlienok. toto je absurdné. šialené. je to fascinujúce. všetko akolo mňa. je to dokonalé no nemá to zmysel. niekedy mi príde život len ako neproduktívna voľnočasová aktivita pre niečo väčšie. musí existovať niečo väčšie ako náš život. nie nebo ani peklo. len niečo, čo by bolo jasné, dokonale zmyselné, významné. ako si máme vytvoriť zmysel v niečom tak nezmyselnom. píšem vety ktoré sú pravdepodobne nepochopiteľné a k ničomu nevedú. ale ked ja neviem, čo robiť.
chcem umrieť. nie ani tak zo smútku. skôr preto, aby som konečne zistila, či je život vážne len tak úbohý a nezmyselný alebo či si pre nás naša existencia/boh(bohovia) prichytal/a/i/????? aj niečo zaujímavejšie a zmysluplnejšie.
a prepáčte za váš drahocenný, stratený čas, ktorý ste obetovali čítaním tohoto.
ježis s vami.
(k tomuto článku sa mi nehodí absolútne žiaden obrázok, tak sorry)

My August Playlist

10. august 2015 at 14:50 music
Sľúbila som si, že daľší článok nebude už len akési moje táranie do vetra, ale napíšem aj niečo s hlavou a pätou. Nebudú to síce nejaké dlhočízne úvahy, ktoré by aj náhodou k niečomu viedli, alebo tak, ale hodím nejakú tú muziku, ktorú v poslednej dobe poslúcham s mojim komentárom. Robím to jednak pre vás (hah, môžte sa inšpirovať alebo niečo...), no najmä pre seba, pretože vždy ma baví sledovať, ako aj ked zostávam pri viac-menej rovnakých/podobných žánroch, počúvam stále akosi iný typ pesničiek,...

people are strange

7. august 2015 at 2:36
ani sa nenamáhajte to čítať. je to len môj zúfalý výkik do tmy
zdalo sa mi že som ťa videla. kráčala som smerom k centru ty opačným smerom. medzi nami bola dvojprúdová cesta. mala som v sebe nemálo alkoholu mala by som s tým už prestať, ale aj tak som spanikárila. teda spanikárila, nie som si istá, či je ten najvhodnejší pojem, ale poznáte to: zrýchlený pulz, cítite krv prúdiacu vašim telom, nervozita? tak niečo takéto.
nie si nikde, akoby si sa prepadol pod samotnú zem, už viac ako pol roka som ťa nevidela ani o tebe nič nepočula...
ale zároveň si všade. v celej mojej hlúpej hlave. the only one i will ever love. sníva sa mi s tebou. čím dalej častejšie. už to bolo takmer preč ale zas sa to vracia. v plnej kráse. dva a pol roka. žeby mi stále nestačilo? nedokážem sa pohnúť? dokedy si budem v hlave prehrávať naše rozhovory? ako na teba nemyslieť, ked mi ťa pripomína tak veľa vecí. každodenných vecí?
feťák.
// we're just two lost souls,
swimming in a fish bowl
year after year...//
častokrát si prajem vrátiť čas. ani nie preto, aby som niektoré veci urobila inak, ale najmä preto, aby som toto všetko mohla ešte raz prežiť. aby som sa ešte aspoň raz mohla cítiť výnimoučnou pre toho, pre mňa, najvýnimočnejšieho. aby som sa ešte aspoň raz mohla pozerať do tvojich modrých očísk, počuť ťa smiať sa, tak prenikavo, tak hlasno, sledovať ako tvoj smiech zaplňa celú miestnosť a pohlcuje všetko ostatné, negatívne.
zaujímalo by ma, či som jediná, čo v tebe našla niečo kúzelné, čo v tebe videla nadčloveka, či je to len v mojej hlave. či som si ťa nezdokonalila. náš mozog je dosť nepriateľ s minulosťou. naše spomienky časom veľmi pretvára. akoby nestačilo, že väčšinu veci zabudneme, aj to málo, čo nám zostane je veľmi zdeformované našou fantáziou. možno si to spôsobujeme sami tým že to rozpitvávame. alebo je to len plynutie času. možno je to dokonca nutné. neviem. stále len veľké neviem.
tak rada by som dostala niekoľko odpovedí. chcela by som vedieť, čo je v tvojej hlave. čo si o mne myslíš a či to všetko bola len moja ilúzia. či som ti niekedy naozaj nebola celkom ukradnutá.
so many questions and yet, so little answers...
neviem prečo to tak bolí.
neviem ani prečo začalo.
žeby jeden z negatívnych účinkov trávy? depresívna chvíľka, ked jej účinok pominie?
ja neviem. vypila som dvojitú kávu ale aj tak som už-už chcela ísť spať, ked ma zrazu pochytila takáto nálada. mala som chuť písať, ani som nevedela čo, len zrazu sa tie písmenka písali sami. chýbaš mi. tak veľmi mi chýbaš.
nechciem znieť ako nejaka trápna pubertiačka ok na to už je zrejme neskoro. ja len neviem ako sa pohnúť. a čo je najhoriše. nedokážem sa ani len prinútiť chcieť sa pohnúť. ísť dalej? zabudnúť? nechcem zabudnúť. na to všetko, čo sa stalo. na tie úžasné pocity a nálady, ktoré si mi vedel spôsobiť len ty? ako mám byť teraz vôbec niekedy celkom v poriadku? ja to nechcem nechať tak, nechcem to zahodiť za seba a nevraciať sa k tomu. ale na druhej strane, vždy ked sa rozhodnem otočiť, zas ma len opantá táto tupá bolesť. neviem čo sa vlastne stalo zle. netuším kde nastala chyba. neviem už absolútne nič. čím viac tu toho píšem tým horšie sa cítim a predsa nedokážem prestať. nechcem prestať. nahováram si, že ked to tu napíšem budem sa cítiť lepšie? ha. to sotva. ono to tak ľahko neprejde.
čas všetko vylieči. zíde z očí, zíde z mysle,.... ah máme tu toľko krásnych ale vôbecnefungujúcich citátov. a aj keby, čo mam z toho, že na teba myslím menej ked tak stále niekde hlboko budeš. môžem nájsť akokoľvek dokonalého chalana, ale vždy pri porovnaní s tebou prehrá. nie som viac schopná sa zamilovať.
som stratená v svojej hlave, viac to hádam ani nie je možné. neviem či ťa milujem alebo nie. ale viem že som ťa milovala. a nemyslím že budem schopná niekedy niekoo milovať rovnakým spôsobom. ani nebudem chcieť.
viete čo by ma ešte zaujímalo? ako sa to stalo. ako som mohla dopustiť, aby sa niečo takéto stalo. aby do mna niekto dokázal vyriť niečo tak hlboké. zaujímala som sa o neho. spoznávala. dobré i zlé vlastnosti. nebolo to zo dňa na deň. vlastne sme sa poznali už od detstva. a ked som ho už poznala dovolím si povedať, celkom dobre, učarili ma všetky tie detaily. všetky tie povahové črty. dokonalá hlava. dokonalé myšlienky, názory, všeličo. všetko to bolo pre mňa akosi nadpozemské. ako som mohla dopustiť aby som si o niekom vôbec niečo takéto myslela? je to naivné a detinské. ale vtedy som bola dieťaťom. ešte viac ako teraz. pravdepodobne nie je tak dokonalý všeobecne ale som presvedčená že bol dokoanlý pre mňa...
a tak tu teraz ležím o pol tretej ráno, uvedomujúc si, že ešte dlho nebudem schopná zaspať.
ale mala by som prestať písať. nedokážem sa už ani zamyslieť nad písmenami ktoré stláčam.
toto nemá zmysel.
nič nemá zmysel.
je mi nanič.

a nechcem vedieť koľkokrát som si v tomto siahodlhom článku srala do huby. prosím nepíšte tu žiadne protivné komentáre. aspon raz. ja viem aká som trápna/úbohá/pubertálna/precitlivelá,... všetko to viem aj bez vás.
dakujem
hádam sa nabudúce konečne ozvem s niečim zmysluplnejším

find me cause i'll never find you

5. august 2015 at 21:33
zas som tu, s otvoreným oknom Nový článek píšuc, dookola, samé nezmysly.neviem čo tu písať. žijem pijem sexujem (bohužial ani nie) mám sa fajn. obklopená super ľudmi a hudbou. ako zvyčajne. včerajšok bol super. zas som chlastala. kamarát ma učil na gitare. vôbec mi to nejde ale kurva ma to baví. však ja sa raz naučím a budem riadna rockerka... one day...
dnes večer som bola v kine. paper towns. celkom haluz vec. cara je prekrásna. neviem čo tu ešte napísať. toto bude trošku technickejší článok asi. meh.


ozmýšľala som, čo na tento blog budem písať. akože samozrejme tie svoje šialené myšlienky, ale občas by som tu rada pridala aj niečo s hlavou a pätou. to by aspon boli tie dlhšie, (hádam) zmysluplnejšie články, ktoré by mali aj nejaký idk význam. uvažovala som, že by som tu dávala svoje fotky (nemyslím selfies, ale fotky, čo som ja odfotila pri svojich letných potulkách) ale tým si nie som zatiaľ celkom istá, kedže fotím len mobilom a nejak enormne mi to nejde. stačí mi moja instagramová fame. taktiež by som mohla písať recenzie (alebo skor svoje trápne pocity a názory) na nejaké knižky, filmy. a hudba. nejaké playlisty, čo teraz počúvam, novú hudbu, zaujímavé a celkom nepopulárne kapely na ktoré som natrafila,... hocičo (prosím vás napíšte mi čo si o tom myslíte). ok toť asi vsjo.
by the way kámoš zohnal trávu a zajtra ideme s bestie a ešte 3 dalšími týpcami do lesa. meh. ja len tak. lebo to konečne skúsim. muahah.
ok
fakt by som nemala písať ked nemám dokopy o čom
tak mi len napíšte o čom by ste chceli články
a ja sa hádam čochvílu ozvem :) adios

take me to your dealer

2. august 2015 at 0:41
lost control again
snažím sa utopiť svoj šialený mozog v etanole, pretože jedine vtedy sa cítim schopná triezvo uvažovať.
zbavená zbytočností držiacich ma pri zemi,...
budeme grunge hipsterky a šlohneme babke antidepresíva?
som nepredvídateľná, paranoidná a výbušná
ako náboj pri stlačení spúšte, ako raketa pri štarte ako atomová bomba pri kontakte so zemou
som absolútne nevyrovnaná a šialená, som mess a neviem čo robím,
len viem, že to robím zle...
dnes večer som sa vrátila domov z prahy. bola som tam myslím tri alebo štyri dni, s kamarátom. bolo to úplne dokonalé, prechodili sme celé mesto, vyvážali sa v metre, o jednej ráno sa vyškriabali na petřín a ležali tam na amake. a potom do pol štvrtej chodili električkami hocikde po centre, smiali sa, behali. čokoľvek. mám rada to mesto. mám rada veľké mestá všeobecne. ľudia sú tam akosi iní. nepodobajú sa tak jeden na druhého. nevšímajú si iných, sú zahľadení do seba.
tiež tam bolo veľa turistov a všeobecne cudzincov. milujem opitých angličanov, metrá, voňavé obchody (čítaj lush), rozličné kultúry, staré električky a ešte staršie budovy, kvalitné kaviarne, čínske reštaurácie a ikei...
teraz som doma, užívam si noc, hrobové ticho, voňavú sviečku (again), kvalitnú hudbu a uvažujem čo urobím so svojou ubohou existenciou a nadpriemerným IQ. fakticky mi absolútne nič nenapadá....
neviem čo viac tu napísať, moje "články" sú čím dalej kratšie. možno blog nebol celkom dobrý nápad.
chcem sex
adios