December 2015

[sad emoji]

26. december 2015 at 15:25
nechcem žiť skutočny život lebo je tak strašne plny sklamania a pocitov bezmocnosti a bezcennosti a nasledneho si uvedomenia ze je to vsetko lebo to je kurva všetko a samota a ľudia idu a sú a všetci chcú byt lepší a ja nemám chuť sa snažiť a ja chcem byt umelec ale zjavne nemôžem byt umelec lebo na to som malo umelecká a neviem to so slovami ani farbami ani notami dostatočn dobre. len dobre. všetko je len dobre ale akosi primálo.
nechcem s vami súťažiť a snazit sa byt lepsia. chcem len byt, sama seboU, spokojna, vyrovnaná. nechcem mat nádchu a ovčie kiahne. chcem dotyky a počut ze to bude v poriadku a nechcem tu veľku červenú výrazku uprostred svojho nosa.
chcem potichu počúvať starsie albumy pink floyd a fajčiť travu a vyzliekať niečo prekrásne a jesť horúce maliny v čokoláde a bozkavat sa a bozkavat krk a bozkávať hruď a voniat telo a vnimat točenie zeme a zaspávat v náruči, chcem neexistovat, ochutnať iné dimenzie, kusok po kúsku, odísť, citit teplo rozsirujuce sa do celého tela

but your lips feel so hot...

23. december 2015 at 18:47
niekedy už vážne netuším čo tu písať. mozno sa hladina hormónov v mojom želé konečne upokojila a tak už nemám tie zachvaty depresií ( inak to nazvať neviem). je však smutne ze by som tu nemala čo písať len preto, ze sa mám šialene dobre. a aj ked tu niekedy pridávam samé hlúposti, robím to jednoducho pretože vo všeobecnosti veľmi rada pisem ( teda aspoň myslím).
anyway, áno. milý denníček, myslím ze už budem v poriadku. akosi som začala mat rada svoje telo a to pomohlo veľmi veľa veciam. aj svoju tvár. mala by som napísať aj povahu ale tým si nie som celkom istá. ale zlepšuje sa to. stále mi je niekedy šialene nahovno ale jednoducho to uz neprekračuje tu "hranicu" (if ya know what i mean).
tento članok píšem cez mobil, pretože cez vianoce nie som doma. ale je to úplne super, pretože ked som tak ďaleko od všetkého tak sa konečne možem sústrediť na to, čo je pre mna aktualne podstatne (okrem gitary a lyzovania sigh). povedala som si ze sa pokúsim jesť ako tak zdravo, viac čítať, zlepšovať si angličtinu a kedže som si ako každá dalsia premotivovana tinedzerka s iq o 3 body viac ako priemer a egom ako buldozér (wtf) stiahla duolingo tak sa vlmeste učim aj talianky ( a včera som chytila taký divný záchvat a svojim rodičom som začala odpovedat nemecky a bola som nezastaviteľna ok ok )
inak mi je krásne mam rada ten breeze a krásne knižky. a zelenú, veľmi veľa zelenej. a toto moje miestečko a tichu nekončiacu melódiu ktorá sa ozýva vždy a všade.
a svoje confused ja
veselé vianoce

leg so hot, hot hot leg, leg do hot you fry an egg

20. december 2015 at 11:43
milujem hmlu. neviem ako, ale teraz je všade. a je krásna. nie je tu len ráno ale celý deň. chladný opar obímajúci krajinu. pohlcujúci. som so psom na prechádze, pri lese, na takom "kopčeku" svieti na nás slnko a na oblohe sotva oblak. a hmla. prúdi zdola nahor, smerom ku mne, pomaly ale neústupne až nás pohltí. a zrazu len mlieko rozliaté všade navôkol, chladný vzduch ani stopy po slnku.
je mi krásne.
ľad mlieko kameň
cintoríny
všetko
dokopy
naraz
stále som len hlboko v svojej hlave, vo svojom vnútri. snažím sa viac preciťovať pocity, spomaliť čas a zastaviť realitu.
nejde mi to
včera to boli tri roky
feťák
(jak smeťák)
(na hlavu si vylej lekvár, .....)
môj blog je čím dalej viac a viac odveci
ževraj pôsobím ako pravidelný uživateľ marihuany
nie som pravidelný uživateľ marihuany
som čistý človek z mäsa a kostí
a jebem svoju hlavu
a pekných chlapcov
v svojej hlave
v štvrtok som videla desiatku
mätová

no sleep

19. december 2015 at 10:19
the grass was greener
the light was brighter
the taste was sweeter
the nights of wonder
with friends surrounded
the dawn mist glowing
the water flowing
the endless river

forever and ever

(ach, zas som si do počítača stiahla akýsi vírus)
(a konečne sa mi snívalo)
(jemné vlhké pery)

forever and ever

look at the mess you've made

12. december 2015 at 11:06
som zvedavá, ako veľmi ma môžu zmeniť veci, čo sa stanú. nemyslím dočasné zmeny, ale tie, ktoré zostanú nastále. či vôbec existuje niečo, čo dokáže akosi prerobiť človeka.
zrušila som si fb, lebo by som si len dookola čítala správy s človekom, ktorý tu už nie je. myslím dookola. dookola. dookola. nie je ich veľa ale je v nich akosi priveľa bolesti. každé jeho slovo bolo písané s neopísateľnou bolesťou, ešte aj ked som ja nič netušila. koľko bolesti sa zmestí do zopár slov, do zopár písmen akosi poukladaných. a potom len sú, nezmeniteľné, čierne na bielom, nemenné, rovnaké i roky, navždy, dokumentujú všetko a zaplavujú to tou bolesťou
ako si do riti dokáže niekto vziať život?
ked som nad tým uvažovala, aj ja som mala chuť, ale vždy to bola len tá chuť. a ten pocit že aj tak by som to nikdy nebola schopná urobiť.
stále neverím, že tu toto píšem.
myslím, že budem potrebovať ešte veľa písať.
utešujem ľudí z čisto sebeckých dôvodov. hádam všetko robím zo sebeckých dôvodov.
už nemám chuť plakať
len tu som
neviem si ťa ani vymazať z kontaktov v mobile
SMSky
posielali sme si fotky
hocičo
smajlíky
neviem zabudnúť na oči
nikdy neviem zabudnúť na oči
svetlohnedé, dozelena, také sračkové
ako sa človek dokáže sám zabiť?

butt

7. december 2015 at 22:06
vyzeráš ako nadčlovek, ked bosý chodíš po zemi a izba je už zaliata tmou
periny sú hebké a hladkajú kožu
jemnú ako maslo
oči ako ľad
brčky padajúce do očí, ked sa nadomnou hýbeš
mám rada stromy
a obímam ich aby som sa necítila sama
a mám rada tvoje pery
lebo si ich stále olizuješ
a mám rada višové sviečky
a pomalú metallicu
a tvoje prsty
lebo tak radi blúdia
po mojom
nahom
tele

I still try to find your eyes in someone else

2. december 2015 at 21:27
je to ako ked sa naviažeš na pesničku.
deathbeds.
toto leto, bola som strašne nahúlená, horúce augustové popoludnie, boli sme piati na na sídlisku na takom tom zatvorenom balkone (idk somethin like dis) a ťahali to cez plechovku. po čase boll celý balkon len dym, nemalo to kade unikať. a pustili sme deathbeds a vtedy bola tá hudba doslova vo mne. bola všade. cítila som ju, ten rytmus, melodiu všetko vo mne. vrelo? a odvtedy tú piesen nevnímam inak.
cez obedné polhodinové prestávky sa zamykám sa na školských wc, sadnem si na okno a čumím do blba a užívam si konečne ten chladný vzduch
chutíš ako sneh.
rozplyvajuci sa na jazyku
žijem tak trošku mimo tento svet i guess
má červené oči
preplietali by sa nám prsty
ako nevinným deťom
ale nie sme nevinné deti
sme neporiadok na dvoch nohách
ľudia z mäsa a kostí
hlúpi a hlúpši
a nepatríme tu
a máš jemnú pokožku na predlaktí a hladkala by som ti ju hádam donekonečna a svoje popraskané pery si stále olizuješ a mama mi ako malej vravela, že to nemám robiť, ale ked to robíš ty vyzerá to akosi sexi a jediné na čo myslím je, aké by boli v spojení s tými mojimi a nie som dobrá v týchto veciach a neviem robiť prvé ani druhé kroky a ani písať srdcervúce výlevy, ja si len myslím, že si kurva pekný tak to píšem, aby som si to potom pamätala
when the smoke is in your eyes
you look so alive