January 2016

some important shit

30. january 2016 at 20:27
neviem nakoľko si sú ľudia tohoto problému vedomí ale nedá mi nanapísať o jednej "chybe" v spoločnosti, ktorá zaberá čím dalej viac a viac mojich myšlienok.
čoraz častejšie sa začínam zamýšľať nad svojou budúcnosťou, konkrétne nad prácou, ktorú chcem v budúcnsti vykonávať. zistila som že ma veľmi lákajú povolania s prívlastkom mužské a nejak tak som si aj uvedomila existenciu niečoho, čo sa nazýva sexizmus. Keby niekto náhodou čírou náhodou nevedel o čom točín, wikipédia sexizmus definuje ako "diskrimináciu na základe príslušnosti k pohlaviu alebo rodu, analogicky porovnateľnú s rasizmom. pojem sexizmus zastrešuje i niekoľko názorov a spôsobov správania:

  • nevedeckú teóriu o nadradenosti jedného pohlavia nad druhým
  • esencialistickú teóriu zovšeobecňujúcu správanie, vzhľad a preferencie jednotlivcov na základe predstavy o existencií dvoch legitímnych pohlaví a ich vzorcov správania sa, predpoklad, že každý jedinec pôjde zaradiť do kategórie "muž" alebo "žena", nevnímajúc osoby nejednoznačného pohlavia alebo ľudí vymykajúcich sa rodových stereotypom
  • nenávisť voči ľuďom určitého pohlavia, mizogýnia (nenávisť voči ženám), mizandria (nenávisť voči mužom)"
aby som to nejako rozvila, ide vlastne o tom, že som sa ako žena začala cítiť znevýhodnená. je smutné, že veľké percento ľudí si znevýhodnenie žien v spoločnosti vôbec neuvedomuje a/alebo ho berie ako prirodzené.
všetko sa začína už odmala, ked je rúžová pre dievčatá a modrá pre chlapcov, ked sa od seba pohlavia rozlišujú a ked mama odmietne kúpiť svojmu synovi bábiku lebo "to nie je hračka pre chlapcov". hračky pre dievčatá sú zväčša barbiny/bábiky alebo rôzne detské kuchynky, vysávače či práčky, ktoré ich pripravujú na ich životné poslanie- byť mamičkami. neskôr, ked sú na to dievčatá dostatočne vyspelé (alebo niekedy ešte ani nie) tak sú tieto bábiky nahradené rôznymi detskými kozmetickými vecičkami, prvé rúže a očné tiene kľudne i pre osemročné dievčatká. na druhej strane chlapci sú obdaruvávaní rôznymi sadami kliešťov, klincov a podobných "chlapčenských" hračiek. takýmto spôsobom už v detstve vzniká trend, že dievčatá majú byť tie krajšie (čítaj upravenejšie) a chlapci zas tí šikovnejší (často spoločnosť vníma za čudné ked sa malé dievčatko zaujíma o autíčka a chlapec sa stará o bábiku, dokonca je to pre toho chlapca istým sposobom ponižujúce (btw. teraz mi napadlo pri tom ponížení ako sa vety typu "beháš ako baba" alebo "si slabý ako dievča" berú ako urážky)) . tieto stereotypy vekom silnejú a ich výsledkom je to, že muži sú zväčša tí bohatší a tí zastávajúci najdôležitejšie postavenia v spoločnosti, zatiaľ čo ženy sú tie, ktoré by mali byť ich ozdobou a mali vychovávať ich deti (samozrejme sú platené menej, v usa sa uskutočnil prieskum kt. zistil že na 1 dolár kt. zarobí muž zarobí žena 75 centov. tento rozdiel je v menej vyspelých krajinách, prirodzene väčší, neberúc do úvahy i fakt, že pre ženu je nájsť si zamestnanie o niečo tahšie ako pre muža).

dávanie najavo svoj nesúhlas s týmito rozdielmi medzi pohlaviami a bojovanie za ich zmiznutie je nie čo o čo sa snaží hnutie s názvom feminizmus. je však smutné že práve toto je niečo, čo je v spoločnosti brané ako nevhodn slovo, ako urážka a ako niečo z čoho si rovnako muži i ženy robia srandu. zas si požičiam definíciu wikipédie, ktorá toto hnutie označuje ako hnutie za zrovnoprávnenie žien. opakujem za ich zrovnoprávnenie. feministi nie sú krátkovlasé lezby ktoré nenávidia mužov. feministkou môže byť v pohode i heterosexuálne orientovaná žena, ktorá ma rodinu a dobrovoľne si vybrala zostať doma a starať sa o dieťa a pri tom taktiež robiť všetky tieto "ženské"domáce práce (feministom môže byť i muž!). to, že je osoba feministkou znamená len toľko, že berie oba pohlavia sa sebarovné (akceptujúca ich fyziologické rozdiely t.j. napr. fakt, že muži sú silnejší,...) a je toho názoru že by mali byť napr. za rovnakú prácu rovako platovo ohodnotení.


preto vás chcem poprosiť, urobte tomuto svetu (a sebe) maličkú láskavosť (a ušetrite mi nervy lebo veci súvisiace práve so sexizmom ma dokážu neskutočne vytočiť) a skúste sa správať ako decent human beings, brať oba pohlavia ako sebarovné, ignorovať tvz. povinnosti súvisiace s vaším pohlavím (myslím veci ako napr. že žena by mala byť doma a starať sa o dieťa aleb že chlapi by nemali plakať a nosiť rúžovú alebo čokoľvek takéto,.... (samozrejme môžte ako žena byť doma a starať sa o dieťa ale robte to prosím vás na základe vašej dobrovoľnej vôle nie na základe toho, že to beriete ako, čo musíte ako žena-matka urobiť)).

a prosím vás nerobte si srandu z feministiek. nevadia mi ľudia robiaci si srandu zo žien, ktoré nenávidia mužov a tvrdia že sú psychicky slabí, nazývajú ich úchylmi,perverzákmi, násilníkmi, ktorým ide iba o jedno,... len si prosím vás nerobte srandu a neponižujte ľudí ktorí len bojujú za to aby si boli konečne oba pohlavia rovnocenné.

zaujímavé články kt. som našla pri písaní tohoto:

a prosím vás ospravedlnte moju neschopnosť usporiadať myšlienky a neschopnosť napísať to lepšie. dúfam tento článok pochopíte tak ako som chcela aby bol pochopený a kedže ma táto téma veľmi zaujíma, rada budem reagovať vaše komentáre a/alebo sa s vami do aleluje hádať :)

snafuq

18. january 2016 at 17:40
mala by som sa naučit odchádzať bez vysvetlení a mala by som byť ešte viac bezcitná ako som
neodpovedať na otázky
len ich tvoriť
čo možno najviac
mala by som sa prestať túžiť zabiť
a učiť sa chémiu

a chodiť viac von s ľudmi kt ľúbim

who am i

15. january 2016 at 23:46
ticho ako pred burkou. dlhé ticho. nekonečné a silné ako len ticho silné byť môže. tlmenie zmyslov a pád. až zmiznú. necítiť nič. hlava sa len točí a letí preč. neviem kam. nemá ísť kam. je prázna. bez ilúzií, bez snov, bez štipky nádeje, bez zmyslu. padá. a dopad je tvrdý. ani neviem kam dopadla. ale už to nie je ona.
nie som to ja. stratila som sa. mám pocit akoby zostalo šialene málo z osoby ktorou som kedy bývala...
áno, asi je to normálne asi nemôžem byť naveky to smejúce sa dieťa, ja viem ale sakra, kde som nechala všetko, čo som kedy milovala? svoju dušu nechala miestam a ľudom. možno momentom. všade nechala kus svojej duše (zámerne nepoužívam kus srdca) roztrúsená po koncertoch, po rozkvitnutých poliach či zasnežených kopcoch, v nádherných očiach, v nádhernejších slovách. znie to krásne, epicky, ja neviem. ale dôsledok toho až tak epický nie je. totiž akosi mám pocit, že som ju nechávala všade až kým mi nezostalo nič.
inak si to vysvetliť neviem. kedy som prestala byť v pohode? neviem sa tešiť, nie sú časti ktoré by som mohla niekomu nechať, je len nekonečná práznota. ťažký, zmysly otupujúci smútok alebo chvíľky, kedy mi moja hlava dopraje oddych a dovolí necítiť bolesť. len sa to strieda. ale nič viac. kde je to potešenie?
hlasný smiech?
možno som šialená, možno hormony v mojom tele zas bláznia a možno všetko len príliš prežívam.
ale čo mi je po tom, ked to tak cítim?
ja sa chcem smiať.
ja chcem cítiť tú istotu, čo som cítila.
chcem byť tá osoba ktorou som kedysi bola.
byť si tak istá o sebe a svojich názoroch.
bud veriť alebo neveriť ale nie len tak plávať kdesi medzi.
kde som zmizla?

here comes the sun

10. january 2016 at 9:31
nerozumiem vlastnej hlave a občas sa bezdôvodne točí ale to je v poriadku
zobudila som sa, pozrela von oknom na veselo padajúce veľké snehové vločky a niekoľkocentimetrovú vrstvu čerstvého snehu vytvorenú cez noc
brnkám si na gitare beatles
snívam s otvorenými očami
tým prekrásnym spôsobom
som unavená
tým prekrásnym spôsobom
mám popraskané pery a chutím ako čierny čaj
včera som videla tie modré oči a je to v poriadku
slnko chodiace po zemi
niekedy stretnete správnych ľudí v nesprávny čas
chcem ochutnávať ľudí spôsobom akým ochutnávam jedlo
a vône
len ešte netuším presne ako
chcem vidieť všetky farby naraz
chcem si napísať zoznam vecí ktoré chcem urobiť v dalšom roku

heavy lipbiting

7. january 2016 at 8:54
mala by som sa sústrediť na dôležité veci v živote a začať svoj blog brať vážne
čus bus

cry baby

5. january 2016 at 8:21
you say that I'm insane
I say you're probably right
we all got something important to say
but talking's a waste of time

ľudia sú úžasní!!!!!
majte sa všetci radi a svoje telá
a ja neviem čo ešte
tak vám tu len nechám tých 8 riadkov

blue

1. january 2016 at 10:24
"the only people for me are the mad ones, the ones who are mad to live, mad to talk, mad to be saved, desirous of everything at the same time, the ones who never yawn or say a commonplace thing, but burn, burn, burn like fabulous yellow roman candles exploding like spiders across the stars."

moj život je ako červene vino
len si ešte nie som istá v čom
slnkom a vodou sa mi z vlasov vymyva čierna farba
a nechuti mi piť
len som pila trochu šumiveho vina
ale to je v poriadku
cítim sa dobre v bielom priesvitnom tričku a čiernymi high-waist shorts. mokrými vlasmi nasiaknutými soľou aleboo chlórom. a slnko. horúce slnko. čítam sialene pomaly on the road a aj ten quote zhora je odtamaď
víno
mám rada víno
vudim v ňom svoju buducnost
and i still adore you
with your hands around my neck
či ako to je?

bola by som strasne pekná keby som nemala červene vyrážky po celej tvári a neskulila ked mam unavene oči.
mala by som krasny instagram keby som nepridavala fotky s efektmi a koláže a viac to vedela
mala by som sa začat maľovat
a obliekať primerane svojmu pohlaviu
mala by som na tento blog písať niečo zmysluplné
a horieť
ako tie fabulous yellow roman candles

chcem byt raz človek ktoreho chcú ľudia spoznat lebo je zaujímavý aleno pretiahnut lebo je prenádherný