June 2016

Ako inak vnímam hudbu?

18. june 2016 at 22:12 music
Už niekoľko rokov sa okoliu prezentujem ako zarytá punkerka, možno rockerka, ale po tom, ako som dnes celý deň počúvala umelcov typu The Weeknd, Rihannu alebo Drakea, začínam uvažovať nad tým, že by som toto svoje prezentovanie mala zmeniť.
Ako malá som počúvala, čo mi bolo hrané, nerozlišujúc nič ako žánre alebo interpretov. To sa zmenilo niekedy okolo piatej triedy, keď som dostala svoj 1. mobil s bluetooth a kamarátka mi poslala niečo od Lady Gaga. Veľmi sa mi to zapáčilo a tak sa spolu s mojou bestie našou obľúbenou umelkyňou stala Stefani Germanotta. Bohužiaľ vtedy sa mi na môj parádny mobil zmestili len 3 pesničky, ktoré som si vždy po týždni obmieňala. Každopádne na dlhú dobu som podľahla tejto artpopovej dáme ( a vlastne môžem ju doteraz). O rok neskôr prišla Avril Lavigne od ktorej som sa eventuálne dostala i k Sum 41. To bolo až o dva roky neskôr, teda v siedmej triede. Ako ôsmačka som aktívne počúvala spomínaných Sum, Green Day a Blink 182. Okrem toho ešte i straršie rockové kapely, ale nedá sa povedať, že by ich bolo nejak veľa.
Dôvod prečo som písala toto, je že to chcem porovnať so súčasnosťou. Práve pred 4 rokmi sa začal viac rozvíjať Youtube (teda aspoň taký je môj osobný pocit), kt. sa stal obrovským zdrojom novej hudby . Ako deviatačka som si stiahla do pc appku s názvom Spotify. A to bol ten zlom. Zrazu som si uvedomila, že je toho viac, oveľa viac ako tých pár popových umelcov, kt. dookola hrajú v rádiách. Punk rockových kapiel je veľa, nie len tie tri, čo počúvam. Nechcem preháňať, už aj predtým by som tie skupiny vedela nájsť, keby som sa snažila, avšak nebola som si istá, kde hľadať, ani som necítila tú potrebu. Čoskoro som sa prihlásila i do ďalšej hud. aplikácie, Deezer. Tá funguje viac menej podobne, ako Spotify. Začala som nachádzať množstvo playlistov, zložené z interpretov, ktorých som poznala a taktiež množstva im podobných. Očarili ma Arctic Monkeys. Neck Deep. All Time Low. Taktiež som si posťahovala celú diskografiu Pink Floyd a Metallica(y?) a hodiny to počúvala. Nová hudba sa ku mne vedela dostať okamžite, po jej vydaní. Takmer stovka rôznych kapiel,či spevákov ktorých som zrazu začala sledovať.Jednoducho toho bolo veľa, oveľa viac, ako kedykoľvek predtým.
Nie som si istá, či to, čo som práve opísala, prebehlo u všetkých v rovnakom čase ale myslím že u každého to prebehlo. A nielen v hudbe. V istom vývojovom štádiu internetu sa nám jednoducho zrazu stalo prístupné obrovské množstvo informácií.
Pred troma rokmi by som nepripustila, že niekedy budem počúvať niečo zo žánru rap. Hanbila by som sa za to. I teraz, ked to píšem, cítim sa zo seba akosi divne, ale viem, že by som nemala. Je toho totižto tak veľa, že žánre už nestačia, aby hudbu presne definovali. Hlavne v tomto období, keď sa takmer každý interpret snaží priniesť niečo zaujímavé a netypické.