August 2016

óda na víno

29. august 2016 at 22:32
milujem víno
konečne i jeho chuť
pohár vína za to, čo robí s mojou hlavou
hoc len na zopár minút
ako jeden pohár nemá veľkú silu,
ešteže je moje telo tak maličké, útle
dávajúc mu príležitosť bozkávať sa s mojim vedomím
flirtovať s ním
držať ho za zadok a šepkať mu správne slová
škoda že si potom nikdy spätne neviem spomenúť, aké
nuž asi to tak má byť
tajomstvo medzi nimi dvoma
.
čas je ako melódia
plynie s pohybmi
muzika čo nedokáže neroztancovať
valčík so sekundami
(ach, aká škoda, že neviem tancovať valčík)
na balkóne za spevu cvrčkov
a tichej hudby, znejúcej z diaľky
prosím, neprezrádzajte mi, že som sama
.
ach, aká je tá hudba fajn
ako hovorí tie správne veci
a popritom noty prezrádzajú eštie niečo viac
je tou najkomplexnejšou výpoveďou
sú to ukryté pocity
holá duša
.
ľúbim to, keď túžim žiť
i keď možno len vďaka tej semipriesvitnej kvapaline
ktorá vie uhasiť smäd mozgovým bunkám (tak túžiacim mi ublížiť)
keď sedím
za toho spevu cvrčkov
v sviežom letnom vánku
so spadnutým ramienkom šiat
prstami hladiacimi žiariaci displej
píšúc tieto slová

the more i see the less i know

28. august 2016 at 23:27
je tragické, že moja hlava potrebuje pocit prítomnosti akéhosi stimulantu v sebe, aby začala byť kreatívna
je však omnoho tragickejšie, ide vážne len o pocit
plačem pri uvedomení si, že mi z mozgu vyprchali myšlienky, ktoré som tu chcela zvečniť a zostal z nich len čudesný zhluk nálad?
čerstvý vzduch mi rozhodne nepomáha...
staršia verzia mňa aspon vedela, čo má robiť
súčasná Alie avšak nevie ani čo neurobiť
súčasná Alie má v hlave len vzhluk piesní Menswear a American Money
súčasná Alie sa túži nazývať paródiou na samú seba či ódou na radosť
bohužiaľ, súčasná Alie je len nezdravo ateistickou, feministickou a vysaturnovanou (rada používam slová ,ktoré málokto pozná a keď mi nijaké nenapadne, vymyslím si ho) paródiou na svoju vysnenú existenciu.
moja hlava je kocka
a chcem z nej ísť von
lebo cez priesvitné hrany vidím ten nádherný a veľmi farebný svet
ale akosi to nejde
pretože steny kocky sú optickým klamom,
hrou so svetlom a ľudským okom, vnímaním
a ako sa snažím vyjsť von z kocky,
zistujem,
že tie hrany sú nekonečné každým smerom
a akokoľvek dlho pôjdem, možem svoj malý svet obísť hoc i milionkrát,
von sa nikdy nedostanem

plač o pomoc

26. august 2016 at 15:25
milovala by som človeka ktorý by ma zabil, akokoľvek pateticky to znie. uctievala by som ho, modlila sa k nemu ako k tomu najvyssiemu svatému, predala mu zbytky svojej duše...
nechcite ma poznať, som len ďalšia z miliona tinedzerov ktori sa chcú zabut a su sialene klišé a filozoficki a leniví urobit nieco so svojim životom tak o toM len píšu na sociálnych sieťach.
oficiqlne si to priznávam- potrebujem pomoc. lebo sama to nezvládnem, pretože kracam po chodniku a rozmýšľam ako by som sa mohla zabit práve v tejto sekunde, vymýšľam si detailne postupy toci sa mi hlava a vrážam do ludi
kedy som sa stala takouto troskou?
neverte tomu ze sa to len tak zlepší, decká, nikdy sa nic nezlepší.
nechem byt len ďalším klišé ale nikdy som nebola ničím viac
boli ma hlava a tak sialene by som tuzila plakať, preco to sakra nejde?
prosim vas zabite ma niekto
ja viem ze je to riskantné a hlupe a ze moja mama by plakala a moji rodicia by nikdy neboli v pohodE a po nociach plakali a moj maly brat mal zle sny a ze by upadli do depresii a neviem co vsetko a uvedomujem si ako sialene je samovrazda sebecká a ako by som to ´mozno v posledných sekundqch ľutovala ale teraz neviem myslieť na nič z toho
a tak iba sedím a prosim o vlastnu smrť

10 vecí, kt by som povedala mladšej verzii Alie

17. august 2016 at 17:27
1. Intelektuálne knižky čítaj len ked'máš na čítanie čas a nie sú 3 hodiny ráno.
2. Keď sa naučíš milovať samú seba všetky problémy budú akosi menšie a veci ľahšíe.
3. Začni počúvať the 1975 o 2 mesiace skôr. Alebo kľudne aj o 2 roky. Ale konkrétne tie dva mesiace, pretože som ich začala počúvať presne v období ked mali posledný koncert vo Viedni pred vydaním nového albumu tj. 10/2014 a keby som ich muziku objavila niekedy začiatkom septembra, stihla by som sa ešte zaľúbiť a koncertu zúčastniť.
4. Nepi alkohol, keď ťa bolí brucho z pitia alkoholu. Prosím.
5. Začni hrať na gitaru čo najskôr, kým máš ešte veľa voľného času.
6. Neprestávaj chodiť na výtvarnú.
7. Nerob zo seba emáka, keď máš 14 a pol.
8. Nemaž svoj blog s poviedkami. A keď už sa ho rozhodneš mazať, aspoň tie články ulož. Prosím ťa. Písala si ich hodiny, boli prepracované a dlhé a možno by to tvoja budúca ja šialene túžila čítať, no a čo, že niečo z toho bolo trápne,...prečo si jej to kurva urobila????
9.?
10. ????? Prečo mám pamäť?

I need less of me in me and more of you in me

15. august 2016 at 20:58
Mala by som si tu napísať, že sa teraz cítim celkom dosť šťastná a výnimočne nepocitujem nijaký tlak na seba/ neodvôvodniteľný strach, lebo si neskôr nebudem chcieť veriť.
Ach, som to ja strašná. Normálne sa čudujem, ako ľahko mi konečne je.
Malý reminder pre seba na úvod :)

Pozerám si fotky s Grapu a ubezpečujem sa, že další rok sa už stopro budem účastniť (presne to isté, čo som robila minulý rok tbh)
Posledné dni trávim s mojimi obľúbenými ľudmi, možno preto sa cítim tak dobre. Milujem taký ten svoj fave typ ľudí - tí s ktorými viem byť ticho. S ktorými sedím o 2 ráno pri jednom stole a maľujeme si. S ktorými si skúšame oblečenie v jednej kabínke. S ktorými sa vyvážam historickými vláčikmi a zbieram maliny v lese.
Rada počúvam hudbu, ktorú nik nepozná. Je to šialene štýlové ale časovo náročné. Páči sa mi to. Snažím sa si na Spotify púšťať kapely, ktoré sú žánrovo podobné tým, ktoré ľúbim, ale menej známe. Častokrát zostávam prijemne prekvapená. Trvá to síce dlho, kým sa v nich začnem vyznať, nájdem si nejaké tie obľúbené piesne, pochytím ako tak texty....., ale vo všeobecnosti si ten celý proces užívam.
V poslednej dobe som tu, ako ste si mohli všimnúť, dosť aktívna. Pripomenula som si, ako mi písanie pomáha. Ale čo mi pomáha ešte viac je spätné čítanie svojich článkov. Fascinujem samu seba, ako sa mením, ako sa mení moje vyjadrovanie či myšlienkové pochody. Posledné 3 dni som si chronologicky čítala všetky články, čo tu visia, dokonca i tých zodesať rozpísaných. Mám pocit, že pred rokom som písala lepšie. Iste, štylizovala som asi horšie a písala som veci, ktoré by som už teraz nenapísala, ale malo to niečo, čo to teraz nemá. Nie som si istá, či som schopná to pomenovať. Viac som sa hrala so slovami, viac stláčala enter a text mal málokedy presný význam.
Možno to bude tým, že som vtedy bola zamilovaná a veľa počúvala Pink Floyd.
Už kecám.


sotku shakki väkivalta

12. august 2016 at 21:58
// privádzem k životu tento článok písaný v novembri 2015 za prítomnosti veľkého množstva etanolu v krvi ( resp. dúfam, lebo ak som to napísala za triezva, mala by som vyhľadať pomoc) aneb ked' si len tak z nudy čítam rubriku" rozpísané" //

vyzeráš ako vodník, čo práve vyliezol z močiaru. prirovnávam ťa k šachu lebo mi nič nehovoríš. zelená voda ti steká po tvári. si príšera. plamene.
voda.
zem.
vietor.
živly.
vybielené očné bielka, zuby ako tic-tacky.
pozerám sa na teba ako by si bol zázrak celého vesmíru.
tic-tac.
si socha a padá z teba omietka a kusy betonu
chodiaca haluška obalená v múke
napolitánka a citronový tvaroh
sviečková s vôňou za lesnými kvetmi
ako yankee candle
boli ma hlava a mam akosi ťažké malé ruky
napolitánka
stále tá napolitánka
skurvená napolitánka!
spýtal si sa ma ok a ja som ti povedala že som ok, lebo ty si sa vlaste nepýtal či som ok všeobecne.
a rovanko by som ti odpovedala stále
ale som najdalej od ok ako sa to len dá
a ja neviem prečo
roztečené vajco stekajúce po stene
rúžova tetka nôž okno rohož sklo
umrel si
si ježiš
lebo si si dorezal nohu o rozbité okno
vytvárajú sa mi v mozgu nové spojenia, ževraj
čojaviem, nemám pocit že si spájam súvislosti
nesúvisia spolu
nič nesúvisí
naučte ma hrať šach

me

9. august 2016 at 19:16
včera som chcela umrieť
dnes si nie som istá
beriem to ako pozitívne znamenie
rozhodla som sa rapídne zmeniť svoj život a dala si odstrihnúť väčšinu svojich vlasov
hádam ma to zachráni
nie, fakt, šialene mi je ľúto samej seba.
keby som bola svoja kamarátka, už dávno sa obijmám a pozývam sa každé poobedie na kávu a koláčik do útulných kaviarničiek a kúpila by som si lístok na grejp z čistej lásky
dnes mi písanie ide šialene pomaly ale zároveň cítim potrebu tu niečo dať.
(aby som si to mohla neskôr čítať a ešte viac sa utápať v sebaľútosti haha)
(a chcem všetkým (teda najmä tím, ktorí ma poznajú i v reálnom živote) odkázať, že ja viem, aké mám šťastie a ako je v mojom živote po technickej stránke všetko dokonale v poriadku, ale ja vážne nemôžem za to ako sa cítim. nikdy som nechcela túžiť po vlastnej smrti a tiež si uvedomujem, že je to sčasti i moja vina, že nehľadám pomoc ale proste verte mi, mám na to svoje dôvody. a fyzicky si už neubližujem. možno len potrebujem čas)
hľadám niekoho, kto by ma učil hrať na gitaru (základy už viem, takže by to nebolo až také trápenie), sedel so mnou do záverečnej v kaviarní a rozprával mi hocičo a občas možno i bol ticho..., niekoho, kto by zdieľal moje nadšenie pre umenie a naučil ma sa obstojne sa bozkávať.
vek: 14-27 rokov, pohlavie mi je ukradnuté
záujemcovia, hláste sa v komentároch


stay the night

6. august 2016 at 19:09
ah ja žijem pre koncerty o ktorých sa dozviem až v ten deň doobeda
domácich kapiel
nehanbiac sa za to, že nepoznám všetky slova,
kašľajúc na to, že nie som dostatočne vpredu
i na to, že ma niekto oblial pivom
len skákajúc a pogujúc do známych rytmov
a odlietajúc preč
a preč
preč
akurát som si všimla že téma týždna je "zobrazeno" a mám chuť vám tu všetkým vykričať ako som jednemu chlapcovi napísala ahoj a za tým dva riadky a ten kokot mi do dnešného dňa neodpovedal
dnes nemám vôbec čo robiť a predstavujem ten najzúfalejží obraz človeka, aký si len viete predstaviť. vstala som, 20 min bola venčiť psa a inak som len v posteli na počítači, počúvam hudbu a scrollujem facebookom. bojím sa otvoriť instagram, pretože viem, že na mna opäť vyskočí 3456787654 prefarebnených fotografií z vonku a plno vysmiatých tvárí. a zistila som že mi to šialene zhoršuje náladu. niekedy sa už ani nevládzem tešiť zo šťastia iných ľudí a šialene ma to serie, pretože ja som taká nikdy nebola. mám pocit že každým dňom sa mám menej rada a úplne ma to vytáča, pretože som si myslela, že to už mám dávno za sebou.
ach jaj.
alebo ako by niekto intelektuálny povedal:
fuck it get money.
(článok sa volá stay the night len preto, že som vtedy počúvala pieseň čo sa volala stay the night, nehľadajte v tom zbytočne niečo deep)