where would I be if I was my brain?

1. october 2016 at 14:26
po 4 hodinách spánku som sa prebudila. na smrť unavená, cítiac nenávisť voči svojej hlave.
mám chuť kričať: "UŽ TO VIAC NECHCEM, UŽ BOLO DOSŤ, NIE JE TO VTIPNÉ, NEBAVÍ MA TO" a "NEVLÁDZEM". dlho som si vravela, že mi to za to stojí, že tá bolesť je nič oproti privilégiu, možnosti niekoho milovať, ale nie, nie je. ani zďaleka nie je. možno zo začiatku, kým vnímate len tie pozitívne aspekty platonickej lásky, kým cítite kontrolu nad sebou a beriete si z nej len tie pekné veci. a táto fáza môže trvať veľmi dlho, ale o to ťahšie to bude potom. viem o čom píšem. vaše city sa otočia proti vám, stanú sa ostňami zabodávajúcimi sa do vyčerpaného tela. nie. akokoľvek si fandíte, neovládate sebakontrolu. je zábavné sledovať, ako veľa ľudí si myslí opak, že oni sú výnimočnými, zvládnu to, sú bezcitní, majú to pod kontrolou. nie. tisíckrát nie. čím viac milujete, tým zraniteľnejších vás to robí. ale to je v poriadku. teda pokiaľ ste milovanými späť.
nemala by som zovšeobecňovať svoje skúsenosti
ale ja už vážne nevládzem. rada si späť vezmem všetky dobré veci, ak mi to nejaké dalo, ale prosím, vráťte mi osobu ktorou som bola. bože, ja si ju už ani nepamätám. aká som bola? čo som mala rada? ako som trávila slnečné sobotňajšie popoludnia?
dnes ráno som si prečítala, že ak chcete aby sa rana zahojila, musíte sa jej prestať dotýkať. čo je so mnoi zle? rada ju rozvrtávam, odlupujem chrasty, vždy som bola takáto.
a túto noc, potom, len chvíľu po momente, ked som opäť upadla do snov, zobudila som sa zas. opäť moja prvotná myšlienka. hučalo mi v hlave. ach, ako šialene som túžila plakať, vyplakať to zo seba, zbaviť sa tej špiny. nie, nešlo to. moja hlava zjavne veľmi rada trpí.
a tak som ležala. dostala som sa do polospánku a potom späť, prevaľovala sa zo strany na stranu, vediac, že ak nezaspím, kým nezačne svitať, budem mať celý deň silné bolesti hlavy a budem unavená. nakoniec som zaspala. ešte na asi dve hodiny. bolesti hlavy a únavu pociťujem i tak. melancholicky ležím na posteli a veľa jem. môjmu telu to neprospieva
moja hlava rezignuje
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 humanerr0r humanerr0r | 1. october 2016 at 14:39 | React

myslíš, že to nikdy neprejde?
raz musí veď nič nie je navždy
nie?

2 jay jay | Web | 2. october 2016 at 9:49 | React

"čím viac milujete, tým zraniteľnejších vás to robí."
aká pravda, ku ktorej sa teraz relatujem viac ako kedykoľvek predtým.
ale to hádam prejde, raz. raz tie ostne prestanú bodať, raz sa rany zahoja, raz bude všetko fajn, viac než fajn.
otázne je, kedy to bude?
a dá sa to dovtedy vydržať?
posledné dni rada spím a veľa spím, aspoň sa snažím. vtedy sa dá nemyslieť. vypnúť. ak ťa to neprenasleduje aj v snoch, čo sa tiež stáva.
no i tak s tebou nebudem súhlasiť v jednej veci, a to, že ti to za to nestojí.
stojí. vždy ti to za to stojí. je pravda, že tá bolesť je neznesiteľná, ale pokiaľ vydržíš a dokážeš ju nejak prežiť zvládnuť prekonať, stojí to za to. raz bude po všetkom a budeš rada, že si si dovolila niekoho milovať, čo i len platonicky. život bez lásky za to nestojí.
vydrž
prejde to

3 wolf. wolf. | 2. october 2016 at 10:32 | React

Ak to nie je dobré, nie je to koniec

4 jay jay | Web | 4. october 2016 at 21:28 | React

mas nadherny dizajn:)))))))))))

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement