November 2016

i wanna be a fucking poet

26. november 2016 at 18:38 | Alie
hrajú tu nádhernú hudbu (aktuálne tame impalu)
svieti teplé slnko ako v lete a kontrastuje z rozvešanými vianočnými ozdobami
a ja som vždy opitá, bud z vina alebo z atmosféry (niekedy z oboch naraz)
chcem tu zostať
dlho
chodiť po týchto uliciach
a dýchať americký vzduch
...ako vo filme
nevien čo písať, uz som pisala 3 články a každý mi blog.cz nenávratne zmazal

chcen noc a tiché mattyho i dont want your body
a svoju melanchóliu
i svoj hlasný smiech a teplo ludských tiel
cítit blízkosť ako snáď nikdy

óda na kaliforniu?

pani v čiernom

19. november 2016 at 11:39 | Alie
pokiaľ človeku depresia niečo dáva, je to schopnosť byť trpezlivým.
prvýkrát som sa s ňou stretla v nejakých trinástich, štrnástich. vtedy som ju poznala len z rozprávania iných, ako niekoho, kto je strašne tmavosivý a celkom ťa pohltí. videla som ľudí, ktorí ju poznali. nosili veľa čiernej a počúvali podobný typ hudby.
začala ma fascinovať. netvrdím, že som ju túžila spoznať, ale chcela som ju aspoň strenúť a pochopiť.
a myslím, že to sa mi podarilo. ale čo čert nechcel, čím viac som ju poznala (alebo som si to aspoň myslela), tým bližšie som túžila ísť. videla som ju ako niečo krásne, poetické, temné. niečo čo ťa pohltí až budeš melancholická ako upršaná jeseň, písať krásnu poéziu, urobí ťa tajomnou. teda dokým nenájdeš muža, ktorý sa k tebe svojou láskou prebojuje a vnesie svetlo do tvojej temnoty...
ALE PIČU, TY HLÚPA ŠTRNÁSŤROČNÁ JA.
tá moja depresia nenosí čierne šaty. neprináša slzy do mojich očí a ani ma nerobí poetickejšou. depresia nie je umelecká. je nechutná a zlá, spôsobuje, že vám je od rána zle, častokrát bez najmenšieho dôvodu a že sa nedokážete donútiť nič produktívne urobiť. neplačem. kiežby som plakala. len celý deň sedím pred monitorom, tisíckrát jasnejším ako moja budúcnosť, a ťukám do znakov na klávesnici. a nevidím zmysel. tie dni strácam chuť na snáď všetko okrem jedla. nemám chuť písať, čítať, precestovať celý svet, jebať, počúvať hudbu,.... nemám chuť na nič a na nikoho.

a preto tvrdím, že jediné čím ma "obdarovala" je trpezlivosť
pretože nič iné mi nezostáva. lebo aj keď niekedy neviem, na čo je toto všetko dobré a aký to má zmysel, boli chvíle, kedy som to vedela. nepamätám si čo bolo zmyslom, spomínam si len na ten pocit, na moju vieru v jeho existenciu. a nemôžem sa zabiť, pretože ľudia okolo mňa si to nezaslúžia a budem sa prehovárať, že si to nezaslúži ani moja budúca ja, aj keby to nemala byť pravda.
a tak budem čakať. kým sa niečo stane, kým "čierna pani" odíde, pretože ju nedokážem vyhnať.

lebo matty healy ma raz uprostred noci ked sme spolu boli sami omylom nechytil za ruku

12. november 2016 at 23:17 | Alie
je mi šialene ľúto, že som nikdy nemala tvoje telo. a uvedomujem si ako povrchne to musí vyznievať a viem aj to, že čas ktorý som po tebe túžila mi nikdy nedával záruku, že sa dočkám ani právo to žiadať. a preto je to navždy len výkrikom do tmy.
a stále ho chcem. i keď šanca že sa dočkám sa od zimy z pred dvoch rokov, kedy som ťa naposledy videla, každým dňom len zmenšuje. ja už neprosím ani nedúfam. len čakám, pretože je to jediné čo môžem robit, kedže nie som schopná zabudnúť.
a občas rozmýšľam prečo to tak všetko je.
možno som nikdy nemala veriť, že mám šancu ťa ochutnať. že sa ťa budem môcť dotýkať, odhaliť ti svoje nahé telo i dušu.
mala som 14 a bola naivná...
a ty si sa nemal tak krásne usmievať, keď si mi niečo vravel.nemal si mi podávať ruku keď som padla a pýtať sa ma, či si môžeš ľahnúť do mojej postele. nemal si mi dovoliť sa ťa občas letmo dotknúť. nemal si sa ma letmo dotýkať.
ja viem, že za to nikto z nás nemôže a že si bol vtedy ešte väčším dieťaťom ako ja.
nemám ti čo vyčítať a i keby som mala nikdy by som si to nedovolila
len to teraz bolí a ja neviem ako to zastaviť
.
a jedna moja polovica by ti plakala pod nohami, kým tá druhá si prisahala, že sa nikdy nedozvieš čo si pre mňa znamenal a čo pre mňa znamenáš. radšej by som umrela ako čelila tebe, ak by si o mojich citoch vedel.
je to moja hanblivosť a zraniteľnosť vďaka ktorej som sa zaprisahala mlčať.
a nechcem robiť z komára somára, ale niekedy, keď na teba zas myslím, sa mi slovo milovať zdá byť eufemizmom.
.
len som to túžila napísať.
prosím nesmejte sa mi

silent

9. november 2016 at 18:26 | Alie
viete čo je smutné?
že som sa časom naučila nehovoriť čo si myslím
nebyť úprimná a plná citov
či príliš romantická...

lebo sa ti budú smiať
budú citovat tvoje slová, posmešne a nahlas
bude to niečo, na čo ti prídu a za čo sa budeš hanbiť
budú mať blbé poznámky
dlho

a ked v škole čítame príliš romantickú báseň
nik nepovie, že sa mu páči
lebo je príliš sladká
a vieš že by sa smiali...

raz, keď som bola druháčka, páčil sa mi jeden chlapec
a tak som si napísala jeho meno na papier, so srdiečkom, v každej farbe dúhy
a nosila to v tajnom vrecúšku v aktovke....,
ale raz moja mamka prala a našla ho
a smiala sa
a nemyslela to v zlom ale veľa sa usmievala a ja som bola červená ako rajčina

a ja sa bojím
bojím sa komukoľvek vravieť o tom (oh boze bojím sa to aj na blog napísať)
že mám chut niekoho bozkávať
bojím sa písať o tom veľa, bojím sa písať mená
bojím sa, že ma odsúdia ako plytkú
nudnú
prílišne romantickú (prečo sa to berie ako zlá vec?)
bojím sa že sa to ten človek dozvie
že na mna bude čudne hľadieť
nahlas sa so mňa smiať so svojimi kamarátmi
lebo neklamme si,
presne tak to funguje

øch

6. november 2016 at 18:26 | Alie |  poetry?
obklopuje to moju myseľ
opantáva
robí ma bezbrannou ale zároveň
tak šialene silnou
a emocionálnou
keď z plného hrdla kričím
tie slová
a zrazu som hrdá
že viem
že som schopná milovať

recenzie na knižky je sialene overrated názov

1. november 2016 at 18:49 | Alie |  books
nepamatam si kedy naposledy som tu napisala nieco co by nebolo poéziou a este viac je vzdialený deň, kedy som publikovala niečo, čo by malo hlavu a pätu
pri včerajšom znovupoznavani svojho blogu som narazila na prázdnu rubriku s názvom books. actually v rozpisanych článkoch mam pokus o recenziu Zlodejky Knih. je to v stave polorozpisamom a zbytočne sa to snaží pôsobiť intelektualne.
a tak som sa rozhodla ze teraz urobim presný opak.
idem zabit čas a napísať nieco na mobile, takmer bez diakritiky a uplne polopate
niečo čo nie je basnička
KNIŽNE TIPY NA JESEŇ LOL
otvaram goodreads a pozerám akým knihám som dala 5 hviezd

Prvá kniha čo na mna vyskočila je kniha Teplouš (Queer) od teploša s menom William Burroughs. Je nepriame a 100krat osobnejšiu nepriame pokračovanie knihy Feťák a prečítala som si ju len preto lebo na ňu referoval Matty Healy. Ale 5 hviezd som jej dala pre niečo iné. Čitala som aj Fetˇáka no ten ma nebavil, prekážala mi tá neosobnost a fakt ze bola písaná opisne a myslim ze dokonca v 3. osobe. Queer bol vsak pravým opakom. Ako je z názvu očividné, opisuje lásku-nelásku (snažím sa nespojlovat) dvoch muzickov. Je to krátka kniha ktorú zhltnlete za 2 hodiny. Je tam veľa drog a je šialene smutná. Niečo presne pre moju emo dušičku.

Daľšia knižka ktorá vo mne zanechala dostatočne deep emócie na to aby som jej dala 5/5 je Vojna Nema Ženskú Tvar od Rusky Svetlany Alexsievich. Je to historická non-fiction opisujúca zážitky ruskych vojaciek počas 2WW. Tu by som upozornila ze to nie je pre všetkých, pokial vás nas nebavi história ci vam prekážajú prilis naturalistické opisy, ani ju neotvárate. Avšak pokial spĺňate obe kritéria myslim ze ju nebudete vediet pustiť z rúk.

A kedze uz som len jednu vlakovu zastávku od internatu, predstavim vam uz len 1 knihu- Sputnik Sweetheart od Haruki Murakamiho (musela. som sa pozrieť 3x aby som to meno neskomolila). Nechcem vam tu o nej vela písať pretože táto kniha ma dostala práve pre jej neskutočný plot-twist. Je možné ze začiatok vas nebude baviť ale cela kniha ma len okolo 200 strán a ručím vam za to ze vás dostane (ok nerucim ale velmi to predpokladám).

Tento článok bol napisany len preto aby som sama sebe dokázala ze viem písať aj prozu ktorá má obsah (co sa mi nepodarilo je to absolútny shit napísaný za 30 min lol). ale uz idem. (prehováram samu seba aby som klikla publikovať a tym začala novú rubriku do ktorej uz pravdepodobne viac nenapíšem)
zbohom

lgbt

1. november 2016 at 1:07 | Alie
zaľúbila som sa do chlapca
ale ten je už zaľúbený do druhého chlapca
napiču