December 2016

óda the 1975

25. december 2016 at 18:47 | Alie
pretože ked' ich počúvam, nezakazujem si na neho myslieť a ani sa za to necítim zle
pretože ked mi hrajú som úprimná sama k sebe napriek tomu ako vtedy vždy odvážne snívam
pretože ked Mattyho hlas robí dobre mojim ušiam, nebojím sa ničoho, čo ma v živote čaká
pretože viem, že niekde patrím a cítim že takto to má byť
pretože sa nachádzam v textoch až do takej miery, že chápem tým klišé lyrics mi hovoria zo srdca citátom
pretože mi dávajú nádej na lepší svet
na svet, kde môžem sa môžem správať akákoľvek expresívne a kde môžem hrdo byť kôpkou emocii
na svet ktorí nie je sexistický a rasistický a homofobny a zlý
na svet po ktorom behajú 172 centimetrovímuži s dlhými kučeravými vlasmi a výrazne namaľovanými očami, ktorí sa neznažia pôsobiť "mužne"

nikdy som k nijakej skupine necítila takúto lásku, nikdy som sa necítila byť takto pochopená ako vdaka nim
a najradšej by som im dala celú svoju lásku a srdce a bola na to hrdá
a necítim sa zle, že som príliš obsessed, nie ked ich mám pustených takto nahlas a ked ich vidím tancovať tak ako sa ja odvážim len večer dobre zamknutá v kúpeľni
a milujem ich spôsobom akým miluješ svoju životnú lásku a oni ma za to učia milovať samú seba takú aká som: bez oblečenia a bez makeupu, egocentrickú a úzkostlivú.
a nechcem dakovať, pretože dakujem je len slovo
chcem cestovať po krajinách, koncert za koncertom, držať sa za ruky a bozkávať sa pri vašich piesňach, chcem sa cítiť akoby som niekde patrila každý večer, chcem sa takto cítiť večne.
dakujem, že ste môj život urobili rúžovejším.

óda na shallow sedemnástky

12. december 2016 at 15:17 | Alie
Myslím, že teraz je obdobie, kedy by sme sa mali rozprávať o tom, ktorý druh alkoholu nám viac chutí
a hádať sa, aké víno je lepšie, či suché alebo rúžové
sakra nezáleží na tom, že sa v tom vlastne ani nevyznáme
pretože o rok, keď už bude mať každý z nás 18, stratí to na čare
nebude to zakázané a nebudeme sa musieť snažiť pôsobiť intelektuálne a rebelsky zároveň
vravieť, že vodka nám až tak nechutí, alebo že táto značka bieleho je úplne zlá
zrazu na tom prestane záležať, pretože to príde o to svoje čaro a rebéliu
a ach, akí sme len povrchní
a náhlime sa neviem kam a chceme všetko pred tým ako budeme môcť
je to zlé?
alebo je v tom to naše kúzlo
v tej túžbe urobiť dojem
ja som už skúsil, predtým ako som mohol a tvárim sa že mi na tom nezáleží, tvárim sa akoby to nič nebolo
možno to nič nie je
a zároveň je to možno všetko
lebo to k nám patrí a pretože je to naša živelnosť čo nás robí mladími
tá hlúposť i naivita
čistosť spôsobu ktorým sa snažíme byť nečistí
(kresťania si myslia že je to sex haha)

óda na dnešný deň

5. december 2016 at 15:48 | Alie
prišla som dnes na internát a vedela, že toto je ten pravý deň
z tašky vybrala čerstvé olivy
paradajky
syr a bagetu
z najnižšej poličky skrine vybalila dobre skrytých 10 decilitrov bieleho dvadsaťdolárového vína
(jedného z mojich málo suvenírov z us)
všetko si dokonale pripravila
(už len otvoriť to víno)
nemala som otvárak,
však čo, skúsim to nožom a štetcom
porezala som sa
a kôrok je dnu
ale naliala som si plný pohár
štvordecový
a tak ho teraz pijem
a zároveň píšem tieto riadky
spolu s olivami a spomínanými paradajkami
s krvou tečúcou dolu mojim prsteníkom
(už tú bolesť ani necítim!)
myslím že ich nazvem ódou na dnešný deň

a slnko už zapadlo za nízke zasnežené kopce predomnou
a dnes sme na slovenčine čítali surrealistické básne
a ja som si len dookola vravela "škoda, že nevieš písať surrealistické básne"
lebo boli fajn
občas som sa aj usmiala
(doriti zabúdam jesť už len pijem a ževraj je čudné piť sám a bez dôvodu ale čo ja viem, necítim sa čudne)

olivovo-feta-syrový šalát je super len je tam veľa oleja
západy slnka a všeobecne zimné prírodné scénerie sú nádherné
dnes som sa veľa usmievala
a dostala 0% z chémie
a usmievala sa daľej, hľa, už to so mnou nič nerobí
(musím zistiť ako sa volá ten autor, kt. sme dnes čítali)

I'll never look into your eyes again

3. december 2016 at 1:50 | Alie
existuje toľko farieb koľko spôsobov akými by som ti vedela rozprávať o tom
ako prinášaš úsmev do mojích perí
ktorý sa potom nakontrolovateľne, ako láva, rozlieva až do samého srdca
len niekedy, keď tu o tebe píšem
tak si vôbec nie som istá, kto si.

myslím že som sa zaľúbila do predstavy o tebe natoľko, že si stratil meno i tvár
už dlhšie si to chcem priznať
sama sebe
ale keď o tebe píšem
nie si človek ktorý kráča po tomto svete
resp. nie niekto, koho som realne stretla, o kom viem
si vzhluk mojich pocitov
a kombinácia všetkých ktorých milujem
možem ti dať meno
a prihovárať sa ti naďalej
plakať pre teba
a myslieť na tvoje telo
ale obávam sa
že je to na lieky