May 2017

dvadsiaty tretí máj, dvetisícsedemnásť

23. may 2017 at 18:59 | Alie
neviem čo robiť
len,
že ma opantáva strach
silno, akoby bol tým správnym pocitom, vyjadrujúcim, čo cítim, ale ja viem, že hovno, takto to nie je, že to nie je strach, nemala by som cítiť strach
hlbohý smútok je oveľa vhodnejší. nielenže znie patetickejšie a smutnoromantickejšie, ale ešte je to aj viac tru (mindblowing).a preto vždy ked somopitá, píšem o tebe: bolí ma sa pozerať na tvoju ruku, či náhodou nestíska jej, je to ako hádzanie mince, len bez percentilu, ale tá nádej, že nie, tá zostáva rovnakaá (prosím, len to nie).
nie je ťažké zlomiť mi srdce, vážne by stačilo len stisnúť jej ruku. dotknúť sa jej, o ako som bola ráno šťastná a teraz pijem víno z fľašky, pila som v nádeji, že mi to pomože, ale len na chvíľu (stála za to?) teraz sa utápam v rovnakom ak nie väčšom smútku ako dovtedy, jedine moja schopnosť triafať správne písmenka a rozmýšľať je horšia (kinda klamem, lately už ani nie som schopná písať bez alkoholu, fakt. a preto aj ked je to rozhádzané, aspon to viem dať tu, moja triezva myseľ funguje úplne naopak, rozmýšľa priamo, ale nevie sa vyjadriť). A ČO MA PO KOMOLENÍ SLOV, DÁM SI EŠTE GLG A snád si to už ani neuvedomín.
Bolíš ma, bolí ma srdce v tom romantickom slova zmysle a už sA ANi nemôžem napiť, lebo sa bojím PRERUŠUJEM VETU, PRÁVE SOM SA NAPILA, VDAKA TI BOŽE, ZRAZU EXISTUJEŠ!
žiarlim na každého, čo s tebou trávi čas, ale na baby tisíckrát viac lebo som white straight european girl a predpokladam že si hetero SHAME ON ME a bolíš ma, prečo to nefunguje, už som to zvečnila milionkrát a stále to mám v hrudi.
(ak by sa moje písanie malo volať, je to impresionizmus)

ľúbim ťa tak, že píšem dlhé články (akoby to práve na nich stálo), bolí ma chrbát a moja hlava sa hmlí, ale nedokážem prestať, potrebujem vedieť, čo k nej cítiš, či ju miluješ, lebo ak áno zlomíš mi srdce a ja som ešte nemala zlomené srdce. som asi z mála a neviem čo čakať, neviem čo potom robiť, rezať si kožu a dezinfikovať si ju slzami, ja neviem, čo je správne, možno veľa piť, ale to robím už teraz a N E V I E M !!!!!!!
som idiot a nekonečne shallow, ale bojím sa zajtrajška, lebo veci, čo som brala ako samozrejmé sú zrazu akoby akosi podlomené?! a ja strácam istoty, len túžim vrátiť čas a prežiť to nič čo medzi nami bolo ešte raz (oh to sa mi páči, note to myself: ked budeš triezva prečítaj si to ešte raz).

ako tu mám teda napísať, že ťa ľúbim? aké zvoliť slová ak môj mozog nedokáže fungovať a už teraz si neviem spomenúť o čom hovoril predchádzajúci odsek? ako to mám len tak napísať päťdesiatkrát za sebou ľúbim ťa ľúbim ťa ľúbim ťa ľúbim bez toho aby na klávesnicu padlo toľko slz, že notebook skrachuje? ako vôbec niečo také človeku povieš? ak si mu doteraz nedaroval ani slovo. ako to vôbec písmená dokážu pochopiť, ovládnuť ten najsprávnejší kontext aby ti to povedali. a aj keby. opantáva ma ten všademilionkrátspomínany strach že nebudem pochopená, ale vysmiata. takže tu ležím. píšem ľúbim ťa. zas. a dúfam, že to raz uvidíš, nie tento článok, ale moju lásku k tebe. a nebudeš potrebovať daľšie slová, len tie dva: ĽÚBIM ŤA a nezačneš sa smiať, ale bude to správne, budeš presne chápať, ako to myslím, pretože to bude skutočné.
nemôžem začať veriť tomu že nebude
pre vlastné dobro, lebo by som si ublížila a už len tým že kvôli tebe pijem a plačem sa na mňa hnevá dosť.
s láskou,
A.

patetická

16. may 2017 at 20:23 | Alie
mrahy pohlcujú nebo
plameň sviečky sa chveje i v bezvetrí
opisujem miestnosť a zároveň seba
trošku vzduchu a zhasne
bojím sa o teba

plány

8. may 2017 at 0:02 | Alie
minule som som si sama objednala víno v bare.
ako socka ale prvýkrát v živote.
síce som sa hanbila ako kôň (? :D) ale stálo to za to.
pár dni na to som pila zas
a teraz nechcem robiť nič iné
asi sa stanem full-time alkoholikom
lebo čo iné mi zostáva
ak som tak kurva filozofická?!