November 2017

vesmír a tak

25. november 2017 at 12:44 | Alie
Toto bude trošku iný článok od tých, ktoré sa tu objavujú bežne, ale akurát sa učím na test z filozofie a čítala som text, kt. napísal nejaký Thomas Aquinas, aka. kresťsky orientovaný filozof z 13. storočia.
Keď som si včera tento text z edu page stiahla, vytlačila a prečítala nadpis "These 5 ways lead to the existence of God", neodolala som a ceruzkou zaň dopísala "lol nah".

Dnes som sa dostala k jeho čítaniu a znepokojil ma natoľko, že som to "lol nah" vygumovala. (Pripájam link, kde je to zjednodušene vysvetlené, slovensky som to bohužiaľ nenašla).

Idem písať len o prvých dvoch argumentoch, pretože tie ma znepokojili najviac, kvôli tomu, že ostatné som bola schopná vyvrátiť. Oba hovoria podľa mňa o tom istom - že každý pohyb/ skutok je ovplyvnený tým predchádzajúcim a tak to ide aj do nekonečna. Thomas tvrdí, že na to, aby bol spôsobený ten primárny pohyb je však potrebná akási "ruka Boha", ktorá by toto všetko dala do pohybu a začala celú túto reťazovú reakciu.
Do dnešného dňa som verila v teóriu ktorej názov síce nepoznám, ale hovorí o tom, že čas je len koncept vytvorený nami a v skutočnosti tu vesmír je, stále bol a vždy bude. Opierala som sa o môj obľúbený fyzikálny zákon- Zákon o zachovaní energie, ktorý hovorí o tom, že energia nemôže byť vytvorená ani zničená, len transformovaná. K tejto teórii som si počas pár rokov vytvorila takmer poetický vzťah, pretože som sa vždy pri počúvaní cudzích hádkach o vzniku vesmíru v hlave myslievala "we are just (two) lost souls swimming in a fish bowl..." čo (by) bola nádherá metafora na celý náš vesmír.
AVŠAK tento článok podnietil moje dalšie googlenie tejto problematiky a tak bola moja krehká umelecká duša dnes ráno vystavená mnohým dlhým scientific slovám a argumentom. A eventuálne som našla dve veci ktoré mi môj krásny svet (ne)vedomosti naštrbili: 1. vo vesmíre sme ešte nespozorovali objekt starší ako 3.7 miliárd rokov, napriek tomu, že bolo pozorovaných mnoho objektov práve takto starých a po 2. vesmír sa zväčšuje čím dalej viac.
Druhý argument by moja teoria ešte zvládla, to že sa vesmír zväčšuje a zmenšuje totiž neznamená, že musel vzniknúť a zaniknúť, aj veci v nom sa zmenšujú a zväčšujú pri zmenách napr. teploty alebo tlaku alebo bohviečoho. Avšak ako si mám vysvetliť fakt, že napriek tomu, že sme identifikovali mnoho šutrov práve 3.7 mil. rokov starých, nikdy sme nenašli nejaký starší? kam zmizli? pravdepodobnosť, že sa k nám len nepriblížili je šialene mizivá...

Avšak ak čisto hypoteticky predpokladáme, že Boh existuje, znamená to, že je tiež "niečo". A pokiaľ by bol Big Bang teória vážne pravdivá a svet by vznikol z nejakej energie, nie je jediným možným vysvetlením (teda pokiaľ stále predpokladáme že je môj zákon o zachovaní energie pravdivý) to, že energia z ktoej vznikol je vlastne Boh a tým pádom je Boh všetko a potom Boh = Vesmír?

Neznamelo by to však i to, že vesmír je len energia ktorej mylne dávame meno Boh?

Možno to záleží od toho, či táto energia disponuje i akousi vlastnou inteligenciou/intelektom. Ak áno, mohla by byť nazývaná Bohom, ak nie bola by len akousi časťou neživej prírody....????

večery a úvaha o živote

24. november 2017 at 23:31 | Alie
čaj s mliekom chutí akosi podivne
a so mňa sa stala psychologická poradňa
rozoberajúca cudzie životy
a skladajúca ten vlastný
keď vypisujem iným a prosím o najlepšie mienené rady
*
nechcem mudrovať, ale deti, musíme zastaviť
pretože známky sú čísla a vymeškané hodiny väčšie čísla ale vážne sa nič nestane, ak sa nedostaneš práve v ten rok na práve vysokú školu. nič sa nestane ak sa nedostaneš na vysokú školu. ani ak si v lete nenájdeš prácu. resp. sa niečo stane. ale nič strašné.
čo bude strašné bude, ak budeš lipnúť na presvedčení, že nerobíš, čo je správne a ubližovať tým svojej psychike až natoľko, že upadneš do depresie. a jedna psychiatrička mi povedala, že človek v depresii je schopný využívať svoj intelekt len na 70% a ja som jej neverila, ale spomenula som si na to o rok neskôr, ked som nechápala, ako som zrazu schopná zapamätať si toľko kombinácii čísel naraz a moje známky sa začali zlepšovať akoby len tak....bez toho aby som nad knihami trávila viac času.
neviem, ako sa dostať z depresie, niekto sa s tým potlka cely život, mňa opustila a navštevuje ma už len zriedkavo. nemyslím , že na to existuje nejaký univerzálny kľúč, ale čo som urobila ja a pomohlo mi to, bolo, že som dala svoje psychické zdravie na prvé miesto. asi 1x v živote. nešla do školy ak mi bolo príliš smutno. neučila sa na test pretože som už bola unavená a chcela ísť spať. alebo som len šla na kávu v den kedy som mala kopu povinností.
niekto to môže odsúdiť ako nerozvážne, ba jednoducho hlúpe.
miestami som sama mala pocit, akoby som si tým správaním len rúcala svoju budúcnosť.
ale okrem tých pätiek a výčitiek mi odmenou bolo aj psychické zdravie.
a prišlo to tak nečakane. niekedy medzi tým ako ma začali opúšťať výčitky z mojej prokrastinácii ktorú by som možno vážne mala začať volať terapiou (ok to je preknané ale kávičkovanie mi fakt pomohlo viac ako sedenie nad knihami). zo začiatku to bolo čudné. ako človek, ktorý bol od 12 v konštantnom strese som absolútne nechápala, čo je to ten ľahký pocit. tak som to začala volať. tá sloboda. priestor na dýchanie. zrazu som videla veľa možností. veľa ciest ktorými môj život môže ísť. a mala som chuť robiť veci, ktoré mi už roky nespôsobovali tak intenzívne potešenie. maľovať. čítať. písať. dokonca sa učiť do školy.... a zrazu to bolo tak ľahké. všetko si zapamätať. googliť si dodatočné informácie k učivu na test, lebo ma to proste zaujalo. kresliť do noci. a bože. výsledky prišli. nemám samé jednotky, ale toto je prvý polrok od 7. triedy, kedy na vysvedčení pravdepodobne nebudem mať trojku. akoby na tom záležalo. nezáleží na tom. len to proste tak pravdepodobne vyjde. a to už o to ani nestojím...



...len škoda, že ľudia sa boja len tak vykašľať na svoje "povinnosti"
nie sú to povinnosti
a vážne nechcem vyznievať ako nejaký motivačný speaker, len viem, že veľa ľudí v mojom okolí má podobné problémy ako som mávala ja a práve mi o tom nezávisle od seba píšu dve dievčatá, tak som tu napísala to, čo som napísala im a ak to pomôže aspoň 1 osobe, tak to za to stálo.

sobotné ráno

17. november 2017 at 10:29 | Alie
"skús si pustiť svoju obľúbenú hudbu a píš"
pustila som si Boba Dylana.
chuť vypitej kávy v ústach ma odrádza od umývania zubov
pomaličky, ale fakt pomaličky si čítam všetky články tu publikované a tie pre mňa najkrajšie/najdôležitejšie presúvam na blogsopot. som ešte len v júli 2016, ale keď to dokončím (ak to dokončím) tak vám tu hodím link a budem sa už spovedať len tam.
môj život sa veľmi zmenil. ako teda tie články čítam. ale zas, akoby sa mohol nezmeniť, je to už vyše roka. od niektorých udalostí i dva roky.

práve som na svojom ucas účte. nie je to desivé? riešiť univerzitu 2 roky predtým ako tam nastúpim? neviem ani čo bude zajtra. bojím sa života. bojím sa faktu, že nemám plán B. bojím sa strachu. všetdnosti. neúspechu. hah moje slová boli že nás naše neúspechy posúvaju vpred omnoho väčšmi než naše úspechy. haha. neviem, či im verím.
bojím sa, že toto nie je správna cesta.
avšak čokoľvek iné by len denne znásilňovalo moju dušu.
podstatu.
ale nerobí presne to i tento chorobný strach z budúcnosti?
prečo si vlastne myslím, že potom bude lepšie?
potrebujem prácu.
potrebujem vlastného Roberta Mapplethorpea (ale straight).
potrebujem čítať francúzsku poéziu
a objatie

potrebujem objatie