večery a úvaha o živote

24. november 2017 at 23:31 | Alie
čaj s mliekom chutí akosi podivne
a so mňa sa stala psychologická poradňa
rozoberajúca cudzie životy
a skladajúca ten vlastný
keď vypisujem iným a prosím o najlepšie mienené rady
*
nechcem mudrovať, ale deti, musíme zastaviť
pretože známky sú čísla a vymeškané hodiny väčšie čísla ale vážne sa nič nestane, ak sa nedostaneš práve v ten rok na práve vysokú školu. nič sa nestane ak sa nedostaneš na vysokú školu. ani ak si v lete nenájdeš prácu. resp. sa niečo stane. ale nič strašné.
čo bude strašné bude, ak budeš lipnúť na presvedčení, že nerobíš, čo je správne a ubližovať tým svojej psychike až natoľko, že upadneš do depresie. a jedna psychiatrička mi povedala, že človek v depresii je schopný využívať svoj intelekt len na 70% a ja som jej neverila, ale spomenula som si na to o rok neskôr, ked som nechápala, ako som zrazu schopná zapamätať si toľko kombinácii čísel naraz a moje známky sa začali zlepšovať akoby len tak....bez toho aby som nad knihami trávila viac času.
neviem, ako sa dostať z depresie, niekto sa s tým potlka cely život, mňa opustila a navštevuje ma už len zriedkavo. nemyslím , že na to existuje nejaký univerzálny kľúč, ale čo som urobila ja a pomohlo mi to, bolo, že som dala svoje psychické zdravie na prvé miesto. asi 1x v živote. nešla do školy ak mi bolo príliš smutno. neučila sa na test pretože som už bola unavená a chcela ísť spať. alebo som len šla na kávu v den kedy som mala kopu povinností.
niekto to môže odsúdiť ako nerozvážne, ba jednoducho hlúpe.
miestami som sama mala pocit, akoby som si tým správaním len rúcala svoju budúcnosť.
ale okrem tých pätiek a výčitiek mi odmenou bolo aj psychické zdravie.
a prišlo to tak nečakane. niekedy medzi tým ako ma začali opúšťať výčitky z mojej prokrastinácii ktorú by som možno vážne mala začať volať terapiou (ok to je preknané ale kávičkovanie mi fakt pomohlo viac ako sedenie nad knihami). zo začiatku to bolo čudné. ako človek, ktorý bol od 12 v konštantnom strese som absolútne nechápala, čo je to ten ľahký pocit. tak som to začala volať. tá sloboda. priestor na dýchanie. zrazu som videla veľa možností. veľa ciest ktorými môj život môže ísť. a mala som chuť robiť veci, ktoré mi už roky nespôsobovali tak intenzívne potešenie. maľovať. čítať. písať. dokonca sa učiť do školy.... a zrazu to bolo tak ľahké. všetko si zapamätať. googliť si dodatočné informácie k učivu na test, lebo ma to proste zaujalo. kresliť do noci. a bože. výsledky prišli. nemám samé jednotky, ale toto je prvý polrok od 7. triedy, kedy na vysvedčení pravdepodobne nebudem mať trojku. akoby na tom záležalo. nezáleží na tom. len to proste tak pravdepodobne vyjde. a to už o to ani nestojím...



...len škoda, že ľudia sa boja len tak vykašľať na svoje "povinnosti"
nie sú to povinnosti
a vážne nechcem vyznievať ako nejaký motivačný speaker, len viem, že veľa ľudí v mojom okolí má podobné problémy ako som mávala ja a práve mi o tom nezávisle od seba píšu dve dievčatá, tak som tu napísala to, čo som napísala im a ak to pomôže aspoň 1 osobe, tak to za to stálo.
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama